Sweet but psycho [ Park Jimin ] (DOKONČENÉ)

*10*

Došla som domov
Hodila som tašku na zem a pretrela si oči
Šla som do kuchyne a napila sa vody z pohára
Zrazu mi začal zvoniť mobil
Jin
Vzdychla som si a priložila si mobil k uchu
"Áno ?"
"Ahoj, počuj nehovorili sme spolu od toho incidentu dneska tak že či si už doma"
"Áno, akurát som prišla prečo sa pýtaš ?"
"Len tak, dnešok bol zaujímavý dosť, inak o com ate sa potom s Jiminom bavili ?"
Zamyslela som sa presne si spomenula ako som sedela pri ňom
Prázdny pohľad ako bez duše
Pokožka bledá až dokonalá
Čierne vlasy na pohľad hebké mu zakrývali oči
Tie ružové plné pery ako stvorené pre bozk-
"Si tam ?" Jinov hla ma vytrhol zo zamyslenia
"Č-čo ? No...ehm...hej no ani sme sa poriadne neporozprávali kvôli liekom ktoré v sebe mal "
"Jaj no mohlo mi to dopnúť"
"No hj, Ale zajtra mám v pláne s ním dať sedenie keď bude už oka"
"Dobre teda, inak na maili máš výpisi jeho liekov "
"Vďaka pozriem to, musím už ísť "
"Okay tak vidíme sa zajtra "
"Čauko" zložila som hovor a položila dala si mobil do vrecka
Hneď som zamierila do izby
Takto unavena som nebola nikdy
Skočila som do postele a v momente zaspala

Keď som otvorila oči bola som vo veľmi bielej miestnosti
Vyzrala ako tá samotka
Ako som sa tak rozhliadala zazrela som postavu
Podišla som trocha bližšie a snažila sa zaostriť
Bol to Jimin
Sedel na zemy, telo v kazajke s hlavou smerujúcou na dol
Pomaly som sa k nemu priblížila
Keď už som bola dostatočne blízko pri ňom zdvihom hlavu
Len sme sa na seba mlčky chvíľu pozerali kým neprehovoril
"Sadni si " povedal
Vzdychla som si a sadla si oproti nemu
Nevedela som čo hovoriť ani kde začať a pri tom som mala toľko otázok
Usmial sa
Ale bol to príjemný usmev
Pousmiala som sa ale odvrátila som zrak
"Never im čo o mne hovoria "Pozrela som naňho "áno hej mám za sebou nejakú minulosť ale nie všetko je pravda čo sa o mne hovorí " Akoby som mala zaviazaný jazyk, nič som zo seba nemohla dať von
"Hhhh je to ťažké ma pochopí ja viem ja viem " naklonil hlavu dolu a pozrel sa na mňa s úškrnom
Vtedy som zmurkla a keď som pozrel na seba bola aom ja tal čo bola v kazajke
Jimin stal predo mnou
Podišiel bližšie ku mne a položil mi ruku na líco
"Neboj sa tebe by som nikdy neublížil len si z teba uťahujem" zasmial sa a prešiel mi prstami po vlasoch
Srdce mi šlo vyskočiť z hrude
Otočil hlavu do strany a dal au ruku za ucho
" Čo to počujem ? Oh hahah" z hlboka sa nadychol
Následne si položil hlavu do mojej hrude a objal ma
"Zachvilu sa ma nebudes báť a uvidis život mojimi očami " Extrémne som sa bála ale spôsobom aké bolo jeho objatie
Nebolo to nič hrozné ale aj tak.....

Zobudila som sa na zvuk vŕtačky ktorý vychádzal odniekiaľ z vonka
Bola som vyspatá ako nikdy
Pozrela som na hodinky ktoré ukazovali šesť hodín ráno
Všimla aom ai že aom oblečená v čom som bola včera cely deň
Zamierila som do kúpeľne a dala si rýchlu sprchu
Po rannej rutine som si dala raňajky a vyšla z domu
Dnešok musí byť dobrý nesmie sa nič zkaziť

Po príchode do budovy som hneď zamierila za Jennie
Všimla som si tam aj Jina
"Ahojte ako sa máte ?" Usmiala som sa
"Čauko, dneska ráno som vstáva veľmi ťažko " hovorila Jennie a vyzrala byť celkom unavená
"Hej hej tiež ale čo ty ? Vyzeráš byt vyspatá do ruzova " povedal Jin
"Vieš čo aj hej, mám dneska toho veľa čo porobiť tak treba na to čistú hlavu "
"Pravda, asi si idem rýchlo kúpiť kávu tu do bufetu, chcete ?" Spýtal sa Jin
"Hmmm len čiernu kávu prosím "povedala Jennie
Jin pozrel na mňa
"Hmmm cappuccino " odvetila som
"Dobre hneď to bude " povedal a následne odišiel
"Dobre ja bežím, potom mu povedz nech mi to prosím zanesie do kancelárie "
"Jasné čo by on pre teba neurobil " usmiala sa Jennie
"Ale prosím ťa, no len pracuj a zarabaj "začala som odchádzať
"Haha aj ty " povedala mi

Zašla som do svojho kanclu a hneď sa vybalila
Otvorila som počítač a našla si emaily a medzi nimi našla aj Jinov
Otvorila som ho a potom si nachytala čisté papiere
Nazrela som do mailu
Hm Hm Hm niet divu že je mimo, toľko liekov to by som sa aj ja zbláznila
Aj tak si myslím že väčšina z nich sú zbytočne a len chcú ho v tom stave akého ho majú

Ani nie o pár minút už vo dverách bol Jin a v ruke držal dve kelinky
Jednu mi položil na stôl
"Nech sa páči " povedal a odpil si zo svojej kávy
"Vďaka " vzala som kelinok a odpila si z neho
"Tak kedy chceš mat to sedenie s Jiminom ?" Spýtal sa
"Hmmm poziem pár vecí, zapisem co treba a potom, čiže tak o jedenástej ?"
"Okay zariadim, inak nedáme dnes stretko aj my ? Aj ja potrebujem sedenie " zarehotala som sa
"Môžme, je piatok takže zajtra idem až na druhú "
"Super taaak po práci môžme ísť sa niekam najesť, vypiť si "
"Súhlasím "usmiali sme sa na seba
"No dobre teraz potrbujem makať takžeee"
"Jasne jasne nebudem rušiť tak vidíme sa na obede "začal odchádzať
"Čauko " venoval mi ešte jeden usmev keď zatvoril za sebou dvere
Vzdychla som si a opäť nazrela do mailu