Sweet but psycho [ Park Jimin ] (DOKONČENÉ)

*13*

Sedeli sme, kecali a jedli
Teda väčšinu času hovoril len Jin
Ja som mala len položenú hlavu na dňami a sem tam sa usmiala a súhlasila s ním
"Deje sa niečo ?" Spýtal sa keď bola chvíľka ticha
"Hm ? " dala som preč ruku z mojej tváre "Nie nie, ja len....čo si vravel ?" Jin zdvihol jedno obočie
"Si zvláštna, naozaj sa nič nestalo ?" Pred mojimi očami sa zjavil záblesk sestričky, ktorú  som zabila
Rozmýšľam či ju už našli alebo nie

Pokrútila som hlavou  a začala sa hrabať vidličkou v jedle
"Prepáč som len prepracovaná, pacient mi dáva zabrať " Pravda
Pozrela som na Jina
"Áno všimol som si, asi som ti dal ťažký oriešok takže ak chceš-"
"Som s tým úplne vpohode, naozaj, s Jiminom si rozumieme-teda viem ako sa mu dostať do hlavy takže to nechaj na mňa" usmiala som sa
On si vzdychol
"Dobre.....nebavme sa ale o práci a o mne už vôbec nie, povedz mi ty...."
"A čo ? Svoje koníčky, obľúbená farba-"
"Nie nie to si už vravela, myslím niečo čo sa skrýva na dne tvojej duše, tajomstvá, čokoľvek....Prečo si chcela byť psychologička?" Spýtal sa a pozrel mi do oči
Prehltla som
"Chcela som ľuďom pomôcť-" zastavila som keď som videla Jinov pohľad ktorý naznačoval že mi neveril
"Hhhhh dobre, keď som bola malá, no keď som mala tak 15-17 nepamätám si to presne som začala mat problémy čo sa týka psychiky, nebola som veľmi človek ktorý bol obľúbený a mala som aj problém si nájsť vzťah lebo konkrétne chlapci nemali zo mnma určitý rešpekt . Nemala som sa vôbec rada ale že vôbec. Mama už chcela ma jednu noc dať k psychiatrovi ale nespravila tak. Dala mi voľno pár dni a bolo lepšie než sa to všetko zas vrátilo do starých koľají...."
"Hmmm stále sa cítiš rovnako ?"
"Čo ja viem, niekedy ? Ale to je jedno, som už dospela takže viem ako sa istým veciam ubrániť, proste si poviem že mi je najlepšie keď som sama" sklonila som hlavu
Videla som Jinove ruky ako chytili tie moje a teplo ktoré z nich sálalo bolo neskutočne prijemné
"To Nehovor, nikto si nezaslúži byť sám, si tu so mnou a budem tu pre teba kedykoľvek budeš potrebovať teda až na moje spiace hodiny to si musíš poradiť sama" zarehotala som sa
"Vďaka, som rada že som ťa stretla"
"Veď aj ja" obaja sme sa na seba usmiali

Keď už sme mali obaja zjedené ma vyprevádzal na bytovku
Autom až priamo pred dvere
Sedeli sme v aute a pozreli na bytovku
" A zase tu " vzdychla som si
"Nemusíš ísť keď nechceš, mám veľký byt" poztel na mňa a zaklipkal očami
" hmmmm Je právda ze je zahtra sobota Hmh, fajn ale ráno skoro odídem nejakým spôsobom"
"Hihi, neboj sa hodím ťa dom potom" zatočil volantom a už sme boli z miesta preč....