Sweet but psycho [ Park Jimin ] (DOKONČENÉ)

*6*

Odnilo 13 hodín na obed
Oprela som sa o stoličku a spravila si streching tela
Po uvoľnení som sa s výdychom postavila
Prešla som k dverám a vyšla z miestnosti
Zavrela som za sebou dvere a vydala sa dolu po schodoch
Keď som prechádzala popri izieb cítila som sa zvláštne
Akoby na mňa pozeral cely svet aj keď vsetcia pacienti si robili každý po svojom a ani nevnímali moju existenciu
Aj to ticho bolo dosť mučivé
Šum z televízora v obývacej izbe bol len tak tak  počuť
Ale aj keď som sa obzerala kamkoľvek, Jimina som nikde nevidela
Ponorená do myšlienok som takmer narazila do Jennie
"Oh, ahoj, ideš na obed ?" Spýtala sa
"Áno hej" všimla som ai že v rukách držala sacok v ktorom mala zabalené jedlo
"Asi aj ty " dodala som
"No hej, pridáš sa ku mne ?"
"Ehm no, už sim dohodnutá s Jinom..."
"Ohhh jasne, nebudem rušiť teda " potľapkala ma po rameni a s úškrnom prešla okolo mňa

Prešla som k Jinovej kancelárii a zaklopala na dvere
Jin otvroril dvere a trochu podskočil od prekvapenia
"Môžme ísť ?" Spýtala som sa
"Jasne, len si zoberiem kabát a vypnem počítač "šiel späť do kancelárie a privrel dvere
Oprela som sa o stenu s výhľadom na vsetchych pacientov ktorý sa prechádzali okolo
Jedna sestrička prešla s prvým dverám od izby a otvorila ich
Z nich vyšiel Jimin zamerajúc na sestričku
Dala mu do ruky pohár s vodou a nejakú tabletku
Chvíľu váhal ale predsa si ju hodil do úst a zapil vodou
Sestričke vrátil pohár a ina sú ešte skontrolovala či tabletku prehltol a odišla
Jimin sledoval ako odchádzal k ostatným pacientom a ponchvili pomaly prešiel pohľadom na mňa
Uškrnul sa a s tým aj otvoril ústa kde mu na jazyku ležala tabletka
Prstami ju vzal a schoval sú ju do vrecka
Neverila som svojim očiam
Mojej hlave sa mi opakovala veta aby som to nahlásila ale Jimin si vsimol mojej reakcie a akoby mi čítal myšlienky, ukazovák si dal na pery aby mi naznačil aby som o tomto pomlčala
Prehltla som od šoku xo som práve videla
Jimin zložil svoju ruku a obe si dal do vreciek a prešiel do obývačky
"Tak môžme ísť ?" Spýtal sa Jin
Chvíľu som naň pozerala
"Mmm Jo poďme"
"Si Okay ?"
"Áno som len som fakt veľmi hladná "Jin sa usmial
"Pozývam " povedal a kráčala som spolu s ním východom
"Kam ideme vlastne ?" Netrvalo dlho a hneď pár metrov od kliniky bola reštaurácia
"Rad sem chodím, veľmi dobre tu varia " povedal a vošli sme dnu
Sadli sme si za stvol kde sme mali výhľad cez veľké okno
Po chvíli prisl čašníčka a my sme si objednali jedlo
Ked odišla zostali sme ticho
Mlčky sme na seba pozerali až kým on neprehovoril
"Tak povedz mi niečo o sebe, mame polhodinu pre seba..."
"Hmmm myslíš tým moju traumu alebo obľúbenú farbu?" Spýtala som sa a Jin stíchol
"Žartujem, čo chceš počuť ?" Jin sa uchechtol
"Ked už si spomenula tu farbu..."
"Hmmm ako kedy ale momentálne asi čierna," odvetila som
"Heh aaa koníčky ?"
"Hudba, bez nej nevydržím ani deň..."
"To súhlasím " usmiali sme sa na seba
"Aaa tak všelijak, obcas si niečo nakreslim, prečítam si niečo..."
"Hmmm a čo rada čítaš ?"
"Asi niečo smutné ale zaujímavé zároveň " trochu sa zapozeral na mňa
"Nevyzeraš byt človek ktorý by mal rád smutné veci a ešte k tomu o nich čítať"
"Nie každý to chápe, práve čítať to ma vie urobiť šťastnou sa da povedať, akoby som chápala čo ten človek cíti v tom príbehu a témy o duši človeka sú tak zaujímavé a milujem si o tom čiltať "
"Hádam nie si smutná ty"
"Nie, neviem, je to teraz zaujímavé v mojim živote ale nesťažujem si? Ale dosť o mne čo ty ?"
"Ja ? Hmmm mám rad ružovú prevažne, viem jw to divne asi "
"Prečo ? Okay je malo ľudí čo majú radi ružovú ale je to iba farba za to sa tu hádam nebudem posmievať " Jin sa zachychotal
"Nooo Hudbu to už som ti spomínal asi a ja zas skôr preferujem pozeranie filmov ako čítať, ako raz za pár mesiacov si niečo prečítam  ale aj to je take meh"
"Nie som až taký knihomol tak ma neber, tiež preferujem pozrieť si telku a zaspať pri nej "
"Mame veľa spoločného, to sa mi páči" pousmial sa
Zahanbene som si pozrela so lona a dala prameň vlasov za ucho
Pozrela som von z okna súvisela strom ktorý som si pamätala zo sna a usmev mi spadol
"Deje sa niečo " pozrel tým istým smerom
"Ale nič len som mala presne taký istý strom v mojom sne a bol tam aj Jimin, bolo to cele divné a desivé a tak strašne živé"
"No vravieval bývalej psychologičke že sa vie dostať ľuďom do sna či čo ale neviem čo je na tom pravda, podľa mňa keď si ho včera uvidela ti čisto nahodou zostal v pamäti "
"Hmmm" zamyslela som sa
Čašníčka nám dala jedlo na stôl
"Tak dobrú chuť, dúfam že ti bude chutiť" povedal a začal jesť  
Usmiala som sa a vzala do rúk pribor
Hodila som si do úst sústo a zamyslela sa pri pohľade na strom v diaľke