Nikdy nikoho nemiluj

- 3 -

Prišli sme pred jej škôlku a Victory mi povedala že ju už môžem nechať a mám ju nechať ísť.
Tak som si povedala že tak bude ako povedala a vybrala som sa na autobus ktorý mi zo zastávky išiel až o 20 minút. Však počkám, nevadí mi to.
Konečne prišiel autobus. Nastúpim doňho a je prekvapivo prázdny.
Sadla som si, zapla hudbu a pozerala sa von oknom na mesto.
Konečne sme prišli pred školu. Fuuu koľko veka ľudí je tu. Pomaly išli všetci do vnútra tak som išla aj ja. Vo vnútri bola nejaká žena ktorá vyzerala ako učiteľka tak som sa išla za ňou opýtať že kde mám hodinu.

,,Á, vy ste tu nová, že?"

,,Áno, prosím mohli by ste mi povedať kde mám triedu?

,,Aká trieda?" opýta sa ma.

,,3.B"

,,Vy chodíte na bicie že? A triedu máte na 1. poschodí, číslo dverí 157."

,,Ďakujem a áno, chodím na bicie."

,,Super, ja som vaša triedna učiteľka
tak sa uvidíme na prvej hodine kde bude všetko povedané, zatiaľ dovidenia."

,,Dovidenia"

Pomaly som sa pobrala k triede a v tím zrazu ku mne prišlo jedno dievča.

,,Ahoj, ty si tu nová, že?"

,,Áno, som tu nová."

,,Ako sa voláš?"

,,Coraline. A ty?"

,,Giorgia. Do akej triedy chodíš?" spýta sa ma.

,,3.B."

,,Do 3.B????? Však tam chodia najväčší bad boyovia z celej školy! A v tej triede neni ani jedno dievča!"

,,Fakt? Tak to som fakt rada lebo dievčatá nič nemusím. A ty si kde?"

,,V 3.K. Vedela si že písmeno v názve triedy znamená že na aký nástroj chodíme? Napríklad ja chodím na klavír a preto som 3.K a ty asi chodíš na bicie, že?"

,,Áno, milujem ich."

,,Aj ja milujem môj klavír. Pozri tu už je tvoja trieda, uvidíme sa na obede."

A tak ma nechala napospas osudu.
Som celkom rada že som v triede v akej som, dievčatá nemám rada, fuj ružová.

Otvorím dvere do triedy a tam samé bubny. Ó aká som rada že si môžem zabubnovať keďže moje prídu domov až zajtra.