- 1 -

8 2 0
                                    

Zobudím sa na príjemnú hudbu budíka v podaní AC/DC a s velikánskou nechuťou stávam z postele. Prejdem do kúpeľne a v hlave mi stále hučí pesnička z budíka.
Kurva, už ju budem musieť vymeniť, s týmto sa nedá žiť.
Ked vychádzam z kúpeľne počujem krik.
,,Cori, poď rýchlo dole!" zahučala na mňa Vicky.
Do piči čo zase chce tá sopľaňa.
Hneď pribehnem dole že čo sa zas stalo a vidím bábiku s odlomenou hlavou a smutnú Victory. Prídem k nej a hovorím:
,,Neboj, to nejako opravíme."
Pýta sa: ,, A zvládneš to opraviť? Lebo minule to bola katastrofa."

Áno, priznávam, minule to bola katastrofa lebo otec  mi zabudol povedať že vymenil otvárak na lepidlo a tak som mala celú zalepenú hlavu.
Išla som jej to zalepiť aby som už mala pokoj a potom som sa isla v kľude ešte raz umyť a išla som sa obliecť. Dala som si obľúbené čierne tepláky a tričko Nirvana.
Dnes som mala v pláne si to tu poobzerať. Obúvala som si topánky a v tom sa otvorili dvere a v nich bola mama.
,,Ale, ale mladá slečna, kam sa to chystáme?" spýtala sa mama.
,,Idem si to tu len poobzerať, aj to je už po novom trestné?"
A odišla som s poriadnym zabuchnutím.
Hneď po odchode z domu som si dala slúchadla a začala navolila som možnosť náhodnej pesničky z môjho naj playlistu a čakala som ktorá bude hrať ako prvá......

you'll be the saddest part of me

a part of me that will never be mine

it's obvious

tonnight is gonna be the loniest....

Stopla som pesničku lebo mi pripomínala jeho......

Jeho dotyk....

Vôňu....

Kurva už nemôžem takto myslieť. Žijem tu a teraz,  nie v Miláne s ním.

Hľadám tu nejaké osamelé miesto kde by som mohla byť sama keď ma hocikto naštve. Našťastie máme dom blízko lesa a aj pláže tak som rada a dúfam že niečo nájdem. Po chvíli som našla ukážkový priestor pre introverta a hneď som si ho obľúbila.
Dúfam že tu nikto nechodí inak by ma jeblo.

Po chvíli sa idem pozrieť na hodinky a tam zrazu 20:30.
Fuuuuuu mám či robiť aby som do 21:00 bola doma ako mi to povedal otec. Ja som nesúhlasila s touto večierkou ale dohodli sme sa, že pokiaľ nebudem chodiť do školy a nebudem to tu poznať tak to bude tak  a ja som nemal navýber.
Zapla som playlist a začala som ísť rýchlym krokom domov.
Keď prídem pred náš dom, zrazu zbadám postavu ktorá je mi povedomá.

O kurva komu som zas čo urobila že sa tu musel on zjaviť?
Rýchlo som začala utekať a pri najbližšej uličke som odbočila aby som sa ho striasla ak išiel náhodou za mnou. Našťastie som ho už potom nevidela.....


___________________________

Tak a sme na konci prvej kapitoly a pls napíšte mi Váš názor na príbeh.

Použitá pesnička:
Måneskin - The loneliest
https://m.youtube.com/watch?v=odWKEfp2QMY

Nikdy nikoho nemiluj Hikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin