Každý dobrý bookstagramer čítal cringe fanfikcie/ rozhovor s @MrsTopSecret12

97 11 11
                                    

Po Vianočnom oddychu som sa musela vrátiť do svojej práce. Myslela som si, že po otvorení nových rozhovorov tesne pred týmto zimným sviatkom budem mať opäť čas zaplnený a potom si toto krásne obdobie neužijem. Ale opak bol pravdou a užila si viac, ako som plánovala. No dosť o mne.

Dneska ma nohy zaviedli do krásneho kaštiela. Viditeľne si prešiel už nejakým storočím. Jeho múry odrážali hnedo-oranžovú farbu a strecha bola pokrytá čiernymi škridlami. Páčil sa mi, aj keď ja na historické a podobné veci veľmi nie som. Mal záhadnú atmosféru až som cítila menší strach a rešpekt. Bolo to miesto, kde som nechodila často a iba teraz som si začala uvedomovať, ako veľmi sa cítim dobre.

Prešla po chodníku z malých kamienkov. Jeho kraje lemovali zasnežené kríčky. Záhrada pred kaštieľom bola naozaj veľká a cez leto, keď príroda prosperuje, musí vyzerať naozaj úžasne. Zrýchlila som krok pri zamrznutej fontáne, pretože som uvidela, ako pri veľkých dverách už stojí dáma, s ktorou dneska mám tu česť robiť rozhovor. Bola zababušená v bunde a čiapke so šálom. Chúďa muselo čakať, kým prídem.

Dostala som sa rýchlo k nej a s pozdravom sme vošli do kaštieľa. Bol naozaj veľký a obrovské miestnosti v ňom to dokazovali. Našťastie v ňom bolo o niečo teplejšie ako vonka. Nebol opustený, majiteľ preňho našiel využitie a spravil z neho kaviareň a na druhom poschodí múzeum.

My sme si sadli k stolu do časti kaviarne, kde bol krb a objednali si niečo teplé. Dali sme si dole oblečenie, aby sme sa nepotili, pretože dnu bolo naozaj príjemne. Kým sa MrsTopSecret12 usadila ja som si vytiahla pero a zošit z malej taštičky pletenej z čiernych vlákien.

,,Takže," začala som a pozrela sa na ňu. ,,Môžeme začať?

,,Jasné, pokojne," usmiala sa a ešte očkom mrkla po čašníkoch, či nám náhodou neprinesú našu objednávku.

,,Tak... dáme na začiatok typickú a skoro všade používanú otázku, čo ťa doviedlo na wp? Aké si mala prvé pocity, keď si sem prišla, ak si spomínaš?"

,,Facebook ma na wattpad priviedol. Dosť často spomínam, že som sa na tejto platforme objavila vďaka fanfikciám na Justina Biebera, a keďže som bola dosť veľká fanúšička, tak som na jednej fan stránke na fb našla link na príbeh. Tuším sa volal Dangerous Love, ak si to niekto pamätá, tak rozhodne vie o čom hovorím. Nooo mala som v tej dobe 13-14 rokov a chcela som čítať príbehy s mojim obľúbeným spevákom, takže pocity boli asi také, ako keď sa človek dostane do novej komunity, netuší, čo sa tam deje ale je rád, že tam je. A potom som bola odhodlaná už od začiatku sa tam nejak kreatívne vyžiť, čiže som bola aj dosť namotivovaná."

,,Čo si si myslela a ako na teba pôsobil svet wattpadu?"

,,Nemyslela som si nič špeciálne, akože bola som v puberte došla som na ďalšiu sociálnu sieť, kde ľudia tvoria príbehy. Proste to bolo také prirodzené, ako keď som došla na pokec. Proste nejaké špeciálne myšlienky som rozhodne nemala, ani netuším, čo by som si o tom mala myslieť. A wattpad na mňa pôsobil v pohode. Vyzeralo to ako skvelá príležitosť niekomu ukázať svoj rozvíjajúci sa talent, takže ako som povedala. Pôsobil motivujúco."

,,Vieš čo si čítala v tej dobe, ak si pamätáš?"

,,Fanfikcie, to bolo hrozne veľa príbehov s Justinom Bieberom, spomínaný príbeh Dangerous Love, Nemé dievčatko napríklad, ten som minule na wattpade aj niekde videla, ako mi ho odporúčalo. Presne tie také s učiteľom a študentkou príbehy, ktoré teraz nemôžem vystáť. No a samozrejme upírske príbehy od báb, ktoré už tie príbehy zmazali alebo už nie sú aktívne. Nebola som príliš náročný čitateľ. Proste som si išla klasické pubertálne veci.

Na drzovku! |OTVORENÉ|Donde viven las historias. Descúbrelo ahora