Edge of Darkness

19. Odhalenie

Ležali sme vedľa seba a pozerali jeden druhému do očí. Vedela som, že nás čaká dôležitý rozhovor, ale práve teraz sme hlavne potrebovali jeden druhého. Žiadne slová, žiadne tajomstvá minulosti. Len ja a on.

„Pokiaľ som to správne pochopil, tak Sandra je tvoja nevlastná sestra," prehovoril.

„Správne," pousmiala som sa.

„Bola celkom milá."

„To súdiš podľa tých pár slov, ktoré ste spolu prehodili?" spýtala som sa pobavene.

„Tých pár slov mi stačilo. Keď si to, tak vezmeš, tak aj mi dvaja sme si padli do oka a to sme spolu ani neprehodili pol slova"

„Vážne? Ja som si myslela, že si si mi získal vtedy, keď som bola na dne!"

Jeho ruka ma pohladila po líci a venoval mi jeden z jeho krásnych úsmevov.

„To nás spojilo ešte viac, ale ja som ťa chcel od prvej chvíle ako som ťa stretol u Toma v ordinácii. Tvoje oči ma úplne odzbrojili."

„Nikdy by som si nemyslela, že sa z teba stal taký romantik," zasmiala som sa.

„Ja som ním bol vždy!" povedal vážne.

Nahla som sa k nemu a nežne ho pobozkala. Viac slov, už v ten večer nepadlo, obaja sme boli spokojní s prítomnosťou toho druhého.

****

„Chcel by som ťa dnes niekam zobrať!" oznámil mi pri raňajkách Harry.

„Kam to je niekam?" spýtala som sa.

„To ti neprezradím," tajomne sa usmial a pobozkal ma na nos.

Jeho hravá nálada ma donútila usmiať sa, takého som ho ešte nezažila.

„Kde je vlastne Nicoll?" spýtala som sa ho.

„Jej byt, už prerobili takže sa rozhodla vrátiť tam."

Nad jeho slovami som sa zamračila. Myšlienka, že sa sa vrátila do nášho bytu ma znepokojovala, hlavne po tom čo sa tam stalo. Zvykla som si na to, že tu bola s nami a vedela som, že jej kvôli mne nič nehrozí.

„Nemusíš sa báť, jeden z mojich mužov na ňu dáva pozor," pohladil ma po líci.

„Vážne?"

„Sarah nedovolím nikomu, aby tebe alebo Nicoll bolo znovu ublížené. Keby sa ti niečo stalo, tak..." zavrel oči a bolestný výraz ktorý prebehol jeho tvárou hovoril za všetko. Teraz som to bola ja kto ho pohladil po tvári a dal mu letný bozk na pery.

„Viem, ale niektoré bitky si musím vybojovať sama," šepla som.

Jeho prenikavé zelené oči sa zapozerali do mojich. Nikdy by som si nemyslela, že spojenie ktoré máme môže byť tak silné... intenzívne.

„Chcem byť pri tebe!"

„Si."

Oprel si čelo o to moje a znovu zavrel oči, prstami som ho hladila po tvári a vychutnávala si túto chvíľu. Pre oboch to je svojim spôsobom ťažké a veľmi si prajem, aby sa mi aj on zveril so svojou minulosťou. Akú takú predtuchu mám a určite na neho nechcem tlačiť.

„Mali by sme, už ísť," vytrhol ma z mojich myšlienok.

Prikývla som a spoločne sme odišli do izby prezliecť sa.

****

„Kam ma to berieš?" spýtala som sa ho, keď sme opustili Londýn.

„Na miesto, ktoré pre mňa veľa znamená, už nechcem žiadne tajomstvá."

Takže sa predsa moje tajné prianie splní a ja sa dozviem pravdu. Harry ma chytil za ruku, ktorú som mala položenú v lone a mne to vyčarovalo úsmev na tvári.

„Ako vieš pochádzam z Holmes Chapel, ale keď sa rodičia rozviedli, tak sa otec presťahoval do Bristolu. Kúpil si tam dom a riadil odtiaľ londýnsku firmu, ktorú založil. Vždy som sa tešil na chvíle, ktoré som mohol stráviť s ním... za to kým som dnes vďačím jemu," pousmial sa.

„Mama sa druhý krát vydala, mal som pätnásť rokov a jej manžel sa mi nepáčil, no kvôli nej som ho rešpektoval. Keby som vtedy vedel to čo viem dnes, tak by bolo všetko inak. Nedovolil by som jej spraviť túto chybu," jeho hlas nabral bolestný tón, ktorý spôsobil stiahnutie môjho srdca.

„Pokiaľ nechceš, tak mi to nemusíš hovoriť," šepla som.

„Ja chcem!" stisol mi ruku.

V aute nastalo ticho... veľmi dlhé ticho, až pokiaľ sme nedorazili do Bristolu. Harry zaparkoval pred krásnym domom, ktorý bol v blízkosti lesa.

„Tu žije môj otec. Tu som strávil svoje šťastné a neskôr aj nešťastné chvíle. Mal som ešte jednu sestru bola dieťa... moja malá sestrička... dievčatko."

„Nelly?"

„Áno! Mala šesť rokov ale i napriek tomu bola šikovná, inteligentná a krásna," smutne sa pousmial.

„Čo sa jej stalo?"

„Druhý manžel mojej matky ju..." videla som ako bojuje s tými slovami a ako sa mu do očí derú slzy.

„Ublížil jej... veľmi... prvý rok ako nastúpila do školy, bol v pohode... pomaly sa jej z tváre začal vytrácať úsmev a jej tvár bola poznačená množstvom sĺz. Pýtali sme sa jej, ale ona mlčala. Boli sme v škole, ale tam bolo všetko v poriadku.. prešli ďalšie tri roky a ja som bol v prvom ročníku na výške, keď zazvonil telefón a sestra mi s plačom oznámila, že moja malá Nelly je mŕtva."

Po tvári mi stekali slzy, prežívala som tu bolesť spolu s ním. Vedela som ako sa Nelly cítila, ale pre ňu to muselo byť ešte horšie... bolo to dieťa, malé dievčatko ako povedal Harry.

„Následná pitva odhalila, že sa predávkovala liekmi na spanie ako aj to, že bola sexuálne zneužívaná, dokonca mala po tele aj pár modrín. Okamžite sa začalo vyšetrovanie, všetkých nás vypočúvali... bolo to hrozné," pokrútil hlavou a jemu samému pri tých spomienkach stekali slzy. Odopla som si bezpečnostný pás a nahla som sa k nemu, aby som ho mohla utešiť.

„Ako prišli na to, že to bol on?"

„Keď prehľadávali izbu, tak našli jej denník, ktorý toho bastarda usvedčil. Dodnes si pamätám, ako som kričal na mamu, že to je jej chyba, lebo ona ho doviedla do nášho domu, že ona mu dovolila spáchať tie zverstvá na našom malom dievčatku. Neskôr som začal obviňovať seba, že som ju neuchránil, že aj napriek tomu ako som videl jej trápenie som nespravil niečo viac," pokrútil hlavou.

„Harry," šepla som a objala ho ešte silnejšie.

„Keby som..."

„Nebola to tvoja chyba," skočila som mu do reči.

Harry si ma pretiahol do svojho náručia, takže som na ňom sedela a pevne ho držala.

„Každý z nás svojim spôsobom na tom nesie kus viny," šepol.

Neviem ako dlho sme takto sedeli, no ani jeden nechcel pustiť toho druhého. Dávala nám to obom silu, aby sme sa dokázali cez to preniesť. V myšlienkach som zablúdila do obdobia kedy sme mne stávalo to isté.

„Mali by sme ísť! Otec sa určite čuduje prečo sme ešte nevošli dnu," odtiahol sa odo mňa.

Vystúpili sme z auta a ruka v ruke sme odkráčali k vchodovým dverám, skôr ako sme vstúpili dnu som Harryho potiahla k sebe a dala mu pusu.

„Milujem ťa!"

Hi girls :) Tak máme tu ďalšiu časť... konečne som si nad ňu sadla a dopísala ju. Ono je niekedy dobre, keď človek nepíše časť za časťou každý deň, lebo si aspoň poriadne premyslím ako to bude pokračovať... Harryho tajomstvo je odhalené... myslíte si, že ešte niečo skrýva? Tak ako vždy dúfam, že sa časť páčila ako aj verím, že vyjadríte svoj názor.... Je to 19. časť a ešte sa nikto nevyjadril či sa tento príbeh páči alebo aký z toho máte pocit... Samozrejme ďakujem za vote vždy ma potešia a posúvajú vpred. Prajem Vám pekný sobotný deň. Vaša Vix :)