Mine!~ •BakuDeku• || fantasy|| {SK PREKLAD}

V pasci

Len čo sa Katsuki so zelenovláskom preveseného cez rameno, vrátil do paláca, hneď sa vydal do svojich komnát. Keď Alfa hodil Izuka na mäkkú plyšovú posteľ, líca sa mu sfarbilo do sverloružovej farby. Dračí pán, sa sám priplazil na posteľ, skláňal sa nad zelenovlasou Omegou, a sledoval, ako sa zúfalo plazí dozadu, dokým ho neuveznil pod svojím svalnatým telom. ,,P-pusti ma!" Povedal a nahnevane zavrčal na kráľa.

Katsuki ho ignoroval, chytil Izuku za ruky a prišpendlil mu ich nad hlavu, naklonil sa a tesákmy sa obtrel o Izukové prachové žľazy. ,, Voniaš tak úžasne!" Alfa slastne zavrčal. Už by sa nedokázal ovládať, chcel sa len porozprávať a presvedčiť Omegu, aby mu dovolila dvoriť sa mu, ale cestou z mesta do paláca, bol v tesnej blízkosti Omegy tak dlho, že už proste nebol pri zmysloch. Nenávidel sa za to, že to urobil úbohému chlapcovi, no už nedokázal ovládať svoje telo. Jeho končatiny sa pohybovali samy od seba. Chytil ho za líce a jemne sa pritiahol k jeho pachovým žľazám.

,,O-o-odpáľ! Nedotýkaj sa ma!" prosil Izuku. Zlomil sa mu hlas žať ale čo sa snažil zadržať plač. Oči mal rozšírené strachom a chlapec inštinktívne uvoľnil veľké množstvo núdzových feromónov. Vôňa sa šírila von z miestnosti do rušných chodieb. Cítil, ako sa mu v hrudi hromadí nádej, keď počul zavýjať niekoľko Alfov ktoré však ustali, keď Katsuki nahlas zavrčal. Jeho vlastná vôňa vyčnievala cez hustú prikrývku utrpenia ako varovanie, odišli. Izuku od strachu kňučal, vydesený náhlym zistením, že jeho plán získať pomoc zlyhal. Keď sa Omega začal vzpierať Alfovi v náručí, blonďák si nesúhlasne povzdychol. Izuku so zakňučením chytil Katsukiho ruku v poslednom pokuse o útek. Len čo mal zovretú jeho ruku, zahryzol sa a z Alfy sa ozvalo zavrčanie bolesti. Katsuki ho so zastonaním pustil, bezmyšlienkovito strhol svoju krv podliatu ruku späť a tím uvoľnil Omegu. Izuku s víťazným úsmevom vstal a rozbehol sa. Rýchlo otvoril dvere, aby vybehol z miestnosti.

Prešiel okolo niekoľkých strážcov a slúžok, nezastavil sa ani na sekundu, pretože jeho topánky pri každom náhlom kroku sotva škrabali o podlahu, dýchal zrýchlene, zatiaľ čo sa snažil upokojiť a sústrediť sa na útek. Jeho srdce sa takmer zastavilo, keď počul, ako sa z miesta, odkiaľ práve prišiel, ozval vriaci rev. Potlačil kňučanie strachu a pokračoval v úteku. Oči zavrel, aby sa vyhnul nahnevanému Alfovi, ktorý ho prenasleduje. Urobil niekoľko ostrých zákrut, neustále menil smery a otáčal sa náhodnými chodbami, až sa nakoniec vyčerpaný zastavil. Stál pred veľkým podporným trámom a zúfalo sa snažil chytiť dych. Každých pár okamihov vykukol spoza kolóny, aby sa uistil, že okolie je čisté. Chvíľu odpočíval. Hruď sa mu ťažko dvíhala, keď sa snažil dostať svoje dýchanie pod kontrolu. Izuku sa potom potichu odplazil zo svojho úkrytu a začal sa plaziť do ďalšej chodby, rukami si zakrýval pachové žľazy, aby potlačil silný pach strachu a úzkosti, ktorý sa valil z jeho tela. Izuku počul dunivý hlas kráľa, ktorý kričal na svojich strážcov a prikazoval im, aby ho našli. Zaraz reťaz ľudí odpovedala: "Áno, kráľ môj."

Hlasné dunenie brnenia o kamennú podlahu ho prinútilo prehltnúť, čo signalizovalo, že by sa mal pokúsiť nájsť miesto, kde by sa mohol na chvíľu skryť. Hlasné dunenie brnenia o kamennú podlahu ho prinútilo prehltnúť, čo signalizovalo, že by sa mal pokúsiť nájsť miesto, kde by sa mohol na chvíľu skryť. Pomaly otvoril dvere do najbližšej miestnosti, vkĺzol dovnútra a potichu za sebou zavrel dvere. Jeho nefritové oči sa poobzerali okolo, pričom si myslel, že vošiel do nejakej spálne. Bola to pastelovo zelená farebná schéma s vankúšmi nahromadenými do mäkkých miest na sedenie pokrývajúcich jednu stranu miestnosti. Na oknách majestátne viseli hodvábne závesy a gobelíny boli vyrobené z drahých látok. Nebola tam posteľ ale namiesto toho veľká plocha na hniezdenie, základná vrstva nádherných vankúšov a mäkkých prikrývok bez vône, ktoré už boli položené. Sadol si doprostred jedného z hromád vankúšov a uvelebil sa. Bez inej možnosti a bez toho, kam utiecť, nechal porazene zavrieť oči. Bez toho, aby ho chytili, by nedokázal utiecť. Chcel by si trochu oddýchnuť, kým ho kráľ zajme. Nechal sa upadnúť do hlbokého spánku, teraz bol po behu mimoriadne unavený.