Nie každý človek je rovnaký- Dalibor Dvorský FF

11

Dnes hráme proti Švajčiarsku. Posledný zápas s Lotyšskom sme vyhrali takže Švajčiarsko by nemalo byť problém. Išli sme teda na raňajky a tam bol zase aj Connor. Potešila som sa lebo ako som už povedala proti nemu nič nemám.
C- ahooj
N- ahojj
Chúďa Dalibor tam len stal a čumel na nás.
N- am..Dali toto je Connor,Connor Dali
C- teší ma

Dali pov
D- aj mňa
Ani si nevieš predstaviť jak mooc.
Toto nedávam. Ten Connor je už asi všade ešte dobre že na našej striedačke není.
C- ináč Nika nechcela by si dnes o 11tej ísť niekam von?
Keď odpovie áno tak odpadnem
N- jasné prečo nie☺️
Zabite ma. Čo na ňom sakra vidí?? Veď jediná vec čo je na ňom dobrá je jeho hra. Bože prečo mi zas na takýchto veciach behá hlava? A vôbec prečo ma to trápi?
Koniec pov

Po raňajkách som sa išla chystať. Bolo 10:40 keď som sa dochystala takže som sa už len obula a išla pred hotel. Na moje prekvapenie tam už bol Connor.
N- ahojj
C- ahooj. Sekne ti to
N- ďaku aj tebe
Potom sme išli do niakej kaviarne a späť na hotel. Samozrejme sme ešte po ceste na hotel rozdávali podpisi random fanúšikom.
Na izbe
Išla som sa zbaliť na zápas a v tom prišiel aj Dalibor.
D- čau
N- ahoj
D- ako bolo s Bedardom?
Povedal to takým hnusným hlasom ako keby ho štvalo že som s ním bola vonku.
N- išlo to
Potom som dokončila balenie tak som išla ešte trochu ma tt.
D- Nika?
N- no??
D- am...môžem sa ťa niečo spýtať?
N- hej
D- ok no ....páči sa ti Connor??
N- prečo sa to pýtaš?
D- len tak

Dali pov
Že prečo sa to pýtam? Sám neviem len som sa v tej chvíli pýtal čo ma napadlo. Už bol čas ísť na štadión tak som vstal a zobral tašku
D- ja už idem ideš aj ty?
N- hej
Potom sme vyšli z izby zamkli dvere a išli na štadión. Pred štadiónom bolo zopár fanúšikov no niak sme ich obišli. V šatni už boli asi niaky 6 chlapci tak som sa aj ja zložil a začal obliekať. Časom prišli aj ostatný( btw preto tam nebol každý naraz lebo voľaktorí mohli ísť aj pešo). Keď sme všetcia boli prichystaný išli sme sa na ľad rozkorčuľovať. Po niekoľkých minútach sa začal zápas. Nezačal sa najlepšie a ani sa tak neskončil. Po samostatných nájazdoch sme prehrali 4:3. Teraz nás bude čakať celkom peklo. Ak nevyhráme proti nasledujúcemu súperovi tak ideme domov. Aj keď sme prehrali tak sme vo štvrťfinále ale kto vie proti komu budeme hrať aby sme mohli aj ísť ďalej. Celkom sa toho obávam. Keď sme zišli s ľadu tak nás tam samozrejme čakalo pár novinárov sila zvyku ale tak čo už. Našťastie ja som ich obišiel. V šatni som sa rýchlo išiel do sprchy a obliekol sa. Potom som už išiel do autobusu si sadnúť. Úprimne som sa nemal teraz náladu s nikým rozprávať lebo aj keď som strelil jeden gól tak som mohol byť lepší. A to ma pekne sralo. Tieto zápasi mi niak nešli. Aj na nájazdoch si ma tréner vybral aj 2-krat a neuspel som. Dal som si len slúchadlá a rozmýšľal som. Ani som si nevšimol a uz sa pohíňal autobus. Cesta trvala niekoľko minút a už sme konečne boli na hoteli. Večeru si myslím že vynechal asi každý. Na izbe som sa hneď zvalil na posteľ a Nika išla do kúpeľne sa osprchovať. Keď sa vrátila som bol stále v tej istej pozícii ako keď odišla. Len som čumel do blba a rozmýšľal. Zrazu ma vyrušila Nika.
N- si v pohode?
D- hej
N- určite?? Keď ťa niečo trápi tak mi to môžeš kľudne povedať.
Vlastne mala aj pravdu. Ona bola asi jediná u ktorej viem že ma pochopí. Všetko som jej povedal.
N- nesmieš byť na seba taký prísny. Na tých nájazdoch sa to skoro nikomu nepodarilo.
D- ja viem ale začínam si myslieť že prestávam byť dobrý hokejista.
Zrazu sa stalo niečo čo som nečakal. Nika ma z ničoho nič objala.
N- si ten najlepší hokejista akého poznám
Prekvapilo ma to a ani som nevedel že čo mám spraviť. Tak som spravil prvé čo ma napadlo. Objatie som jej vrátil. Po zopár sekundách sme sa odtiahli ale boli sme pri sebe ešte stále blízko. Nadviazal som s ňou očný kontakt a .........

Ahojte.  Ďalšia časť na svete. Dúfam že sa páči💗