HANSEL AND GRETEL

0. Prológ

Boli len deti.

Chlapec a dievča, nie starší ako desaťroční.

Najväčším dobrodružstvom aké zažili bol beh v záhrade – skrývačka spojená s naháňačkou. Utŕžili počas nej svoje najväčšie zranenia. Oškreté koleno. Narazený palec. Zodraté dlane.

Predsa ich smiech prehlušoval štebotanie vtákov aj zvuk dopravnej premávky.

Predsa si užívali letné dni, ktoré sa niesli v znamení hry, únavy a slnka, ktoré im spekalo pokožku.

Smiali sa, že ich rodičia ani nespoznajú, tak sa opálili.

Nevedeli však, že ich rodičia ich opálenú pokožku nikdy neuvidia.

„Poď!" skríklo dievča nadšene. Bolo staršie, takže udávalo tempo. Mladší brat sa šiel potrhať, aby jej stačil, no ani tak to nikdy nebolo dosť. Jeho nohy boli príliš krátke. A už nikdy nenarastú.

Dievča vybehlo cez zadnú bránku záhrady a stratilo sa medzi stromami. Chlapec za ňou uháňal, robil všetko pre to, aby nezaostal. Nechcel sa stratiť medzi veľkými desivými stromami.

Bránka zaškrípala, keď vedľa nej prebehol a pohla sa v neviditeľnom vánku.

Počul pred sebou praskanie vetvičiek pod sestrinými podrážkami. Bežal za hlasom, kľučkoval medzi širokými stromami. Jeho noha sa zrazu zachytila o konár a on padol.

Ledva si to všimol. Ruky mal po troch dňoch naháňačiek vycvičené na neustále pády.

Len sa rýchlo obzrel. Len aby si vyslobodil nohu z konára a mohol bežať ďalej.

Jeho zrak však nepadol na pokrútený hnedý konárik. Hľadel na niečo biele, ploché, s dierou v strede. V tej diere sa zasekla jeho malá topánka.

Rýchlo sa poobzeral okolo seba, aby našiel niečo, čím by si uvoľnil nohu. Nič však neuvidel, tak sa pokúsil postaviť.

Pri pohybe ho zabolela noha – členok. A následne biela pasca praskla, zlomila sa vo dvoje a chlapec bol slobodný.

Vydýchol si.

Započúval sa do zvukov, aby vedel kam má bežať za sestrou.

Našťastie ešte nemohla byť ďaleko; stále počul chrapčanie konárikov pod jej nohami.

Už-už sa chcel rozbehnúť, keď sa lesom ozval jej zhrozený výkrik.

Chlapec ustrnul od strachu. Uprel pohľad na bielu pascu. A následne sa pozrel ďalej. Pri ďalšom strome zbadal podobné veci, len iných tvarov. A vtedy ich spoznal.

Boli to kosti.