HANSEL AND GRETEL

14.│Časové nezhody

Andie nemala pre Phoenix najužitočnejšie novinky.

„Už mám kompletný rozbor chrupu na základe odtlačku, ktorý sme získali z tela. Po prvé, porovnali sme ich s menšími uhryznutiami, ktoré sa nachádzali na ostatných častiach a súhlasili, takže išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o jedného človeka."

Malá úľava. Phoenix aspoň mohla vylúčiť, že v meste behá nejaký ľudožrútsky klan.

„Mám v zložke presné rozmery chrupu aj jednotlivých zubov, stupeň opotrebovania a podobne. Nie sú to stopercentné výsledky, keďže mäkké tkanivá formy zubov deformovali a odtlačky v kostiach neboli dosť hlboké na presné zistenie. No máme aspoň približný prehľad a ak by sme mali podozrivého, tak jeho chrup môžeme porovnať s odtlačkom a potvrdiť či vylúčiť zhodu."

„To je skvelé!" Naozaj bolo. Málokedy mali takú jednoznačnú technickú stopu na určenie vraha.

„No... možno nie až tak." Táto poznámka od Andie rýchlo schladila Phoenixino nadšenie.

„Prečo?"

„No lebo..."

V tom momente sa dvere miestnosti otvorili a dovnútra vošiel Neal. Vlasy mal trocha rozstrapatené, takže vyzeral v podstate ako vždy.

Andie sa zháčila so svojou odpoveďou a Phoenix si v duchu povzdychla. Tak už aj nová patologička vedela o ich komplikovanom vzťahu-nevzťahu.

Phoenix jej len kývla, aby pokračovala. Nech prišiel Neal z akéhokoľvek dôvodu, mohlo to počkať.

Neal jej tiež kývol, nech pokračuje, a tak sa Andie zhlboka nadýchla a nadviazala na predošlú myšlienku: „Ten odtlačok chrupu, ktorý máme, je strašne všeobecný. Do jeho veľkosti by sa zmestila väčšina populácie od dvadsiatich rokov. Máme hlavne predné zuby, takže môžeme konštatovať, že chrup patril osobe, ktorá má úplne bežnú veľkosť čeľuste a pokiaľ by podozrivý nemal nejakú extrémne úzku alebo širokú čeľusť, tak by nám to nepomohlo. Po druhé je tu opotrebovanie zubov. Nie je to presné, ale rozhodne to vyzerá, že dotyčný nemal zuby obzvlášť poškodené, takže to znova len zodpovedá väčšine ľudí, ktorí sa starajú o svoj chrup. Bežný stupeň opotrebovania by mohol naznačovať, že človek je ešte pomerne mladý, možno do tridsiatky, ale znova – musíme rátať s anomáliami, ktoré na odtlačkoch nebolo vidieť. Čiže ak má niekto trocha viac opotrebované zuby, než by sme čakali podľa odtlačkov, to ho rovno nevylučuje. A potom je tu ešte niečo."

Phoenix potlačila zastonanie. Začalo sa to tak sľubne. „Tak hovor."

„Nuž, chrup je veľmi priemerný vo všetkom, na čom záleží. A preto... nemôžeme úplne vylúčiť ani to, že ide o akýsi druh protézy, ktorý by mohol byť nasadený na zuby. Robila som si menší prehľad a čísla tomu zodpovedajú, takže ak bol páchateľ múdry a vedel, že jeho chrup by bol príliš unikátny, alebo niečím špecifický, tak si mohol ľahko zaobstarať protézu, aby zakryl svoje stopy."

„Fajn. Takže v podstate máme dokonalú technickú stopu, ktorá nám nepovie nič," zhrnula to Phoenix.

Andie vyzerala rozpačito. „Stále však môžeme porovnávať..."

„Hej, jasné," prerušila ju Phoenix a vzdychla si. „Fajn, dobrá práca, Andie. Ešte niečo?"

Andie pokrútila hlavou.

A vtedy sa ozval Neal: „Neskúšali ste zobrať vzorky na analýzy z týchto stôp? Či v nich neostali zvyšky slín a podobne. Možno by sa dala odobrať DNA."

„Pokúsili sme sa o to," prikývla Andie. „Ale rany boli kontaminované. Vzorky neuspeli."

Nikomu nemusela vysvetľovať akými rôznymi spôsobmi mohli byť tie rany kontaminované po líške, vranách a ťahaní po lese. Zázrak by skôr bol, ak by rany kontaminované neboli.

„Ďakujem, Andie. Vieš kedy prídu rodičia tých dvoch nezvestných chlapcov?"

„Otec Jacoba Sandersa by tu mal byť každú minútu. Zoberieme mu DNA a skúsime ju porovnať s DNA mŕtvoly. O nejakú hodinku by tu mal byť aj otec aj Henryho Michaelsa."

„Matky?"

„Matka Jacoba Sandersa umrela pár rokov dozadu na rakovinu a matka Henryho je na pracovnej ceste. Volali sme jej, povedala, že sa vráti čo najskôr. Čiže zajtra ráno lietadlom. Ale DNA otca by mala stačiť na určenie identity."

„Skvelé, ďakujem. Chcem sa s nimi potom porozprávať, ale preboha, nehovorte im, že sme našli roztrhané telo. Ostaneme pri stopách, ktoré by mohli pomôcť."

„Rozkaz."

Phoenix sa na ňu usmiala a otočila sa k Nealovi, ktorý stál bližšie, než čakala.

„Nech sa páči. Už je len tvoja."

„Vlastne som hľadal teba."

„Prečo?"

„Lebo sme dnes mali dlhý rozhovor s matkou Hanka a Grace. A možno máme problém."

*****

Po tom, čo sa Nealovi a Amy podarilo upokojiť vzlykajúcu Cecily Mennoirovú, pokračovali v rozhovore. Snažili sa ho nasmerovať smerom na Agathu a Cecily priznala, že stará žena mala menšie problémy s pamäťou, no zatiaľ to bolo vždy v rámci normy. Predsa, každý občas na niečo zabudne, nie?

Potom sa však spýtal Neal na to, kedy Cecily naposledy hovorila so svojimi deťmi a ona sa priznala, že do Arizony naposledy volala spolu s manželom tri dni dozadu. TRI.

A to bol problém.

Ak mal Neal pravdu – a Amy aj Jack súhlasili s tým, že Agatha Mennoirová prejavuje mnoho príznakov počiatočného alzheimera – tak bolo možné, že celý prípad postavili na nesprávnych predpokladoch. Čo ak Hank nakoniec nemal na sebe pásikavé tričko, ale čisto biele? Čo ak sa deti vybrali do sadov večer, Agatha zaspala na gauči a keď sa zobudila až na ďalší deň, tak si myslela, že deti sa len na krátko vytratili? Bolo to rozhodne možné. A tak by telo mohlo patriť aj Hankovi Mennoirovi.

„Doriti!" zahromžila Phoenix, keď ju Neal oboznámil s týmito novinkami. „To by znamenalo, že celý prípad je založený na nesprávnych informáciách. A... ach. Ak by deti zmizli skôr, tak by to mohlo vysvetľovať aj to, prečo bolo miesto s kúskom šiat Grace také čisté. Ak by prešlo pár hodín, jej možný pád mohol byť viditeľný cez vyležanú trávu a podobne, ale ak prešiel celý deň, tak sa tie malé odchýlky mohli znova zmeniť."

„Presne," prikývol Neal. Dávalo to prekliato veľký zmysel a vôbec sa mu to nepozdávalo. „Poslali sme dvojicu vyšetrovateľov s Cecily, aby šli prehľadať Hankove veci. Možno si ich matka spomenie na to, či mu tam naozaj chýba námornícke tričko, alebo nejaké iné. To isté urobia aj s vecami Grace, hoci tam je kúsok látky celkom veľkým indikátorom."

Phoenix prikývla. „Potrebujeme DNA vzorku aj od Cecily. Postaráš sa o to?"

Neal na sekundu zaváhal, čo Phoenix neušlo. „Čo?"

„Samozrejme, ak na to príde, tú vzorku zoženieme. Ale Cecily je zničená aj bez toho. A vie, že sa v sadoch objavilo dokmásané telo. Ak by sme jej teraz zobrali DNA a ukázalo by sa, že došlo ku chybe, že sa deti naozaj stratili vtedy, keď tvrdila Agatha a mŕtvola by bola niekým iným... zbytočne by sme zničili zvyšok jej nervov. Po takej chybe... neviem akoby s nami dokázala naďalej spolupracovať."

Phoenix ostala na chvíľku ticho, ale napokon prikývla. „Dobre. Dnes zoberieme vzorky našim chlapom a zistíme, že čo a ako. Budem to sledovať a ak sa bude zdať, že zhoda nie je dostatočná, tak okamžite zoberieš vzorku Cecily. Jasné? Potrebujeme hneď vedieť, kto je tým dieťaťom. Hlavne ak to bol naozaj Hank. Pretože v tom prípade..."

„Grace," dopovedal Neal.

„Presne."

Neal sa ani nechcel zamyslieť nad tým, čo by to mohlo znamenať pre dievča. Je už tiež mŕtva? Alebo ju niekde vrah drží a čaká na to, kým mu vytrávi Hanka?

Pri tej myšlienke ho striaslo.

Phoenix mu venovala sympatizujúci pohľad. „Tiež sa tak cítim."