Jednohubky

Dáma v červených šatách {Sam Trapani} MAFIA DE

Sam Trapani často po misiách sedával u Salieriho; všetci jeho chlapi si chceli po krvavých prestrelkách oddýchnuť.
A ako lepšie zakončiť ďalší prežitý deň než alkoholom? Pridajte aj prekrásne dámy, ktoré sa zvyknú premávať po uliciach – sem-tam jedna príde aj do baru – a ste v úplne inom svete.
Sam si už dávnejšie vyhliadol istú dámu, no ďalej, ako pár zvedavých pohľadov sa zatiaľ nedostal. Mnohokrát sa jej túžil prihovoriť, rozosmiať ju a pozvať niekam von. Ibaže vždy ho niekto predbehol a spôsob, akým chlapcov dievčina odmietala, bol jednoducho chladný. Možno práve preto sa radšej rozhodol pozorovať ju z diaľky.

Dnešný deň sa ničím nelíšil. Bolo popoludnie a Salieriho obľúbené trio sa práve vrátilo z ďalšej úspešnej misie. Thomas Angelo, Paul Lombardo a Samuel Trapani si sadli za jeden stôl a požiadali Sáru o nápoje. Sam už vtedy očkom vyhliadal svoju dámu, úplne ignorujúc nechápavé pohľady dvoch priateľov. Keď sa dvere od podniku otvorili a odhalili dychberúcu dievčinu v nich, bol Sam nútený odvrátiť zrak preč. Nechcel, aby si ho všimla. Dobre totiž vedel, ako táto dáma nenávidí hladné oči iných mužov. Postavu má ako lusk, nemala by sa zvedavým chlapom diviť. Len krátka zastávka na jej dlhých nohách naženie každému mužovi hriešne myšlienky a predstavy. Hrudník by sa dal tiež chváliť a tváričku mala ako tie porcelánové bábiky v miestnych obchodoch.
„Je pekná Sam. Naozaj pekná." Lichotil dievčaťu z diaľky Paulie. „Ako je možné, že som ju tu ešte nevidel?"
„Skús občas zdvihnúť hlavu od alkoholu a obzrieť sa, Paulie," odvetil mierne podráždený Sam. Nepáčilo sa mu, že sa o ňu zaujíma aj Paul. Len nech to s ňou skúsi, pomyslel si, aj tak ho odmietne.
„Ako sa volá?" opýtal sa a obzrel si ju aj po druhýkrát. Medzitým im Sára – Thomasová priateľka – priniesla tri plné poháre. Sam zatriasol plecami a prisunul si svoj nápoj bližšie. Teraz bol tým nazlosteným Paulie. Thomas chytil Sáru za ruku a očami rýchlo naznačil na dámu pri bare. Následne riekol priateľke: „Nevieš ako sa volá tá slečna?"
Sára sa nemusela obzrieť, aby vedela, o kom je reč. Prikývla.
„To je Loretta Valentino," odvetila a otočila sa k dvom chlapcom, ktorí o ňu javili najväčší záujem. „Pri chlapoch je veľmi vyberavá. Na ňu musíte ísť múdro."
„Ha, neverím! Žiadne dievča ešte neodolalo môjmu šarmu~." Žmurkol na Sáru s úškrnom Paulie. Zlosť teraz padla na Thomasa. Daroval kolegovi nepekný pohľad, ktorý vravel, nech na jeho dievča nič neskúša. Sam sa iba pobavene zachechtal. Poznal okúzľujúcého návštevníka baru, ale Paulie očividne nie. Žiarlivosť pominula, dokonca poprial Pauliemu: „Veľa šťastia, krásavec."
„Hmph,"
Paulie sa postavil z miesta. Popravil si červenú kravatu a vydal sa k dievčaťu v čiernej sukni. Sadol si na stoličku hneď vedľa nej a bez váhania sa pustil na vec. Salieriho bar našťastie nebol úplne plný, a tak dvaja chlapci a čašníčka mohli jasne počuť Paulieho chabý pokus o flirtovanie.
„Ako sa voláš, kráska?"
Dievčina sa otočila k nemu; nevyzerala po jeho slovách akosi nadchnuto, práve naopak.
„Pardón?" Zdvihla jedno zo svojích perfektných obočí do výšky. Paulie sa situáciu snažil uhrať úsmevom a pokračoval so slovami: „Si veľmi pekná. A taká pekná tvárička musí mať aj meno."
„Každý kto sa narodí, dostane meno."
„Eh, áno to je pravda. Ale ja chcem vedieť to tvoje."
„A k čomu vám to, prosím vás, bude?"
Sam začal krútiť hlavou, Paulie na to nejde dobre. Rovnakou metódou sa ju snažili dostať mnohí pred ním. Ani jeden neuspel a Paul nebude ničím špeciálny.
Mafián sa nevzdával, skúšal to ďalej, ale pri konci vyhrala madam Loretta Valentino. Odmietnutý Paulie sa potom nahnevane vrátil naspäť k stolu.
„Vzdávam to chlapci, je naozaj dobrá." Posadil sa, kúty úst mu ovisli. Sára sa ho opýtala, čo mu má priniesť a on ju požiadal o niečo silné. Keď odišla, Sam –, ktorý všetko sledoval – si neodpustil jeden komentár: „Tie tvoje metódy na ňu používa každý. Ale musím pripustiť, že si vydržal o pár sekúnd dlhšie ako ten posledný."
Zasmial sa a Thomas sa k nemu pridal. Nadurdený Paulie si založil ruky, výzorom sa podobal nespokojnému malému dieťaťu. Sára pred neho o chvíľu postavila pohár s alkoholom a Paul ho vypil na jeden hlt. Potom požiadal o ďalší.
„Vieš o nej nejako veľa, Sam. Už si to s ňou skúšal?" opáčil Thomas, keď smiech zanikol a Paulieho prešiel hnev. Sam pokrčil plecia, prstami rozpačito klopkal po pohári. „Huh, práve si videl čoho je do pár minút schopná. Žiadny chlapec to ešte nedotiahol ďaleko," odpovedal s chladnou tvárou. Nerád vyzeral ako ten, ktorý sa ľahko zlomí.
„Nevyhýbaj sa odpovedi, Sammy." Oslovil ho Paulie prezývkou, ktorú nenávidel. Vždy nad ňou prekrútil očami a dnešný deň nebol výnimkou. V hlave rýchlo zvažoval slová. Páči sa mu tak, ako aj iným. Takéto priznanie pred priateľmi by mu nemalo uškodiť, prečo to teda tajiť?
„Fajn, možno sa mi trocha páči a nie, neskúšal," povedal napokon.
„Trocha?" pokrčil nosom Paulie, „videl si jej dlhé nohy, chlapče?"
„Nie, pretože som slepý," odvetil Sam a zopakoval gesto s očami.
„Prečo za ňou teda nejdeš?" Vtlačil sa do rozhovoru opäť Thomas, ktorý si práve zapálil cigaretu. „Sedíš si na ušiach? Tá dievčina ťa pred všetkými poníži, ani pri tom nežmurkne." Sam začínal ľutovať, že im aj niečo hovoril.
„Tak choď na to inak," ozval sa až moc múdry Paulie. Thomas vydýchol sivý dym a súhlasne prikývol. Sam obom daroval krátky pohľad, nechytal sa. „Čo keby ti to uľahčíme?" Navrhla posledná obeť dievčaťa. „Tommy môže povedať Sáre nech o nej pár vecí zistí a bum! Prídeš za ňou a podarí sa ti niečo, čo ešte žiadny pred tebou nedokázal," dodal, keď Sam nereagoval na jeho otázku. Thomas ostal prekvapene hľadieť; cigareta sa mu kolísala na ľavom kraji pier. „To neznie tak hlúpo ako som si myslel, že bude," vyšlo z Thomasa po chvíli. Paul sa pyšne usmial a Sam len ticho sedel. Vtedy si sľúbil, že si názory na dievčatá bude nechávať iba pre seba.