Denník Emily Johnsnovej [h.s.]

Část bez názvu 4

15.4. 2011

Môj milý denníček, čo som komu urobila, že mám ja vždy smolu. Neprejde deň, aby sa mi niečo nestalo. Včera večer som sa vracala sama z klubu lebo Riley si našla niekoho s kým je asi očividne väčšia sranda ako so mnou. Skoro ma znásilnili. Skoro len preto, lebo tam prišiel on. Zjavil sa tam ako duch. Prišiel a zachránil mi život. Vždy sa objaví tak nečakane. Neviem prestať na neho myslieť. Vidím ho všade, kde sa pozriem. Asi mi šibe. A aspoň jedna pozitívna vec. O tri týždne mám 18 rokov a to je jediná možnosť ako odtiaľto odísť. Nedrží ma tu už nič no teda okrem tety a Riley ale inak nič. okrem nich už nemám nikoho. Chcem sa ísť pozrieť do New Yorku. Vždy som snívala, že tam pôjdem. Dúfam, že sa mi to podarí.

__________________________________________________________________

Odložila som denník a išla som dole do kuchyne. V dome nikto nebol, len na chladničke bol nejaký lístok.

Ahoj Emily potrebovala som ísť súrne do Paríža na konferenciu. Prídem za dva dni. Peniaze som ti nechala na pulte v kuchyni. Bud dobrá. Cath

No super. Ale čo aspoň budem mať dom celý pre seba. Vyšla som hore do izby a išla som sa obliecť. Obliekla som si tmavo modré jeansy, biele tričko s podtlačou, na to slabo ružový pletený svetrík, krémový šál a krémové topánky (outfits bude bud v komentároch alebo na boku). Vlasy som si natočila kulmou a jemne sa namaľovala. Do tašky som si nahádzala potrebné veci a mohlo sa ísť. Nechcelo sa mi doma sedieť tak som sa vybrala do nákupaku a potom do parku.

***

Dve hodiny som chodila po nákupnom centre a stihla som si kúpiť dvoje rifle, nejaké tričká a sveter. Teraz mám namierené do parku. Konečne som tam dorazila a sadla som si na lavičku a popíjala som kávu, čo som si po ceste kúpila v starbuckse (neviem ako sa to skloňuje). Ked som dopila kávu pobrala som sa preč. Chcela som prejsť cez skratku, lebo ma už celkom boleli nohy. Ako som tak išla cez most a okolo starej továrne počula som nejaké hlasy a krik. podišla som bližšie ku dverám továrne a nakukla som dnu. Videla som tam nejakých chalanov alebo skôr chlapov. Mohli mať tak okolo 20-21. Sedeli tam na sedačkách a popíjali nejaký chlast. Chcela som sa otočiť, že radšej pôjdem odtiaľto preč lenže ma niekto chytil za lakeť a otočil si ma ku sebe. Bol to nejaký chalan z tej party vo vnútri.

,,Ahoj maličká nemala by si sa tu len tak potulovať a sama." slizko sa na mňa usmial a potiahol ma za ruku do vnútra.

,,Pozrite čo som vonku našiel." zasmial sa ten chalan. Všetci sa na nás pozreli. Cítila som sa nepríjemne pod ich pohľadmi a najviac pod jedným.

,,Môžeš mi vysvetliť, čo tu robíš?" zhúkol po mne.

,,J-ja som l-len išla z mesta skratkou a-a ja som t-tu niekoho počula t-tak som sa len po-pozrela dnu." vykoktala som zo seba.

,,Vždy chodíš tam, kde to neni pre teba bezpečné." povedal dosť nahnevane.

,,Počkaj vy sa poznáte?" spýtal sa ten chalan, čo ma našiel vonku.

,,Nie." ,,Ano." povedali sme naraz. Ja som sa pozrela rýchlo na Taylera a on na mňa. Ja som mala v očiach strach a on hnev.

,,Takže áno alebo nie?" spýtal sa znovu ten istý.

,,Nie." tentoraz odpovedal iba Tayler. Ten chalan prišiel ku mne a chytil ma za ruku. Sykla som od bolesti lebo ma dosť silno potiahol. Na to sa postavil tayler a išiel ku nám.

,,James nechaj ju tak." povedal mu a vytrhol ma z jeho rúk. Cítila som sa medzi nimi ako nejaká hračka.

,,Kľud Tayler." poevda so smiechom v hlase ten James.

,,Mi už ideme tak čavte." než som stihla niečo povedať Tayler ma už vliekol odtiaľ preč. Ked sme už boli dostatočne odtiaľ daleko tak som sa mu vytrhla z ruky.

,, Za prvé nemusíš ma furt ťahať za tu ruku lebo to docela bolí a za druhé ja nie som malá a viem sa o seba postarať sama." vyštekla som na neho.

,,No nevyzeralo to tak ani včera a ani dnes, že by si sa o seba vedela sama postarať." povedal mi tým jeho posmešným hlasom.

,,Za ten včerajšok som ti už podakovala nemusíš to stále vyťahovať a teraz sa nič také zlé nestalo. nemusel si ma odtiaľ vytiahnuť ako nejakú handru." povedala som mu nahnevaným tonom.

,,Tak prepáč, že som ti po druhý krát zachránil ten tvoj zadoček." povedal už aj on trochu vytočením hlasom.

,,Nikto sa ti o to neprosil." zaziapala som po ňom.

,,Stačilo by iba to sprosté dakujem." zaziapal na mňa.

,,Dakujem." zaziapala som na neho zase ja. Táto konverzácia sa mi zdalo celkom smiešna. To ako sme po sebe iba ziapali.

,,Odveziem ťa domov." povedal a išiel smerom ku svojmu autu.

,,Nie radšej sa prejdem." povedala som mu a otočila som sa na odchod.

..Povedal som ti, že ťa odveziem domov." povedal s tvrdosťou v hlase.

,,A ty mi nemáš čo rozkazovať." povedala som mu zase na oplátku ja a vybrala sa smerom domov. Zrazu som na svojom páse pocítila nejaké ruky a kým som sa stačila spamätať už som bola prehodená cez jeho plece.

,,Okamžite ma daj dolu." zaziapala som na neho a búchala som ho pesťami do chrbta. nemohlo ho to bolieť sotva to cítil. Prišiel ku autu a posadil ma na sedadlo pre spolujazdca. Načiahol sa za pás a zapol mi ho. Prešiel okolo auta a sadol si za volant. Naštartoval a v tichosti sme išli domov.

Ked zaparkoval pred mojím domom tak som sa odpútala a otočila som sa na neho.

,,Povedala by som ti dakujem,ale odviezol si ma domov proti mojej vôli takže čaw." povedala som mu a zabuchla som dvere od jeho auta. Prišla som domov a rovno som šla do kúpeľne. Osprchovala som sa a prezliekla do pyžama.

Veci čo som si kúpila som si poskladala so skrine a išla som si ľahnúť. Nemôžem uveriť, že bol taký drzí. Priznaj si, že sa ti páči. Povedalo moje podvedomie.

,,Nie nepáči sa mi." povedala som rozhorčene. Bože ja sa rozprávam sama so sebou. Mala by som sa dať liečiť. No nič. Zhasla som lampičku na nočnom stolíku a po chvíli som zaspala.

Tak a je tu daľšia časť príbehu. Dúfam že sa páčila. Dnes to bolo 1053 slov dúfam, že daľšia bude dlhšia. Dakujem. :)

Simiki :D :D :D