Denník Emily Johnsnovej [h.s.]

Část bez názvu 5

16.4. 2011

Ako mi môže on rozkazovať. Ani sa nepoznáme a násilím ma len tak odnesie do jeho auta. Som zmetená. Skôr moje pocity sú zmetené. Neviem či sa mám na neho hnevať alebo mu dakovať, aj ked neviem za čo. Vlastne možno za to, že mi zachránil život. No to je fuk. Zachvílu to bude presne 13 rokov, čo je zo mňa sirota. Presne v deň mojích 18 rokov to bude toľko. Nemám moc rada svoje narodeniny. Ani ich nejako neoslavujem. teta mi len zagratuluje dá mi darček a to je všetko, lebo vie, že ten deň nemám rada. Síce je to už dlhá doba od vtedy ale stále to bolí rovnako. Jediné šťastie je to, že mám tetu. Keby nebola tak by som skončila v deckom domove. Neviem ako sa jej mám za to všetko odvdačiť. To hádam ani nejde.

__________________________________________________________________

Odložila som denník a išla som do sprchy. Ked som s hygienou bola hotová išla som do šatníka si vybrať oblečenie, lebo som sa chystala ísť na nákup a potom do parku. Vybrala som si jeansy, károvanú košeľu, hnedé topánky a na hlavu som si dala sivú čiapku (outfits v komentároch alebo na boku). Do kabelky som si nahádzala potrebné veci a mohla som ísť. V obchode som nakúpila rýchlo a odniesla som nákup domov, lebo obchod bol blízko domu. Ked som nákup vyložila doma išla som do toho parku. Prechádzala som sa po parku a zrazu do mňa niekto buchol, skoro by som spadla ale ten dotyčný ma stihol zachytiť. Ked som sa pozrela na neho kto to je tak sa mi zastavil dych. Bol to James, ten chalan zo včera.

,,No pozrime sa koho to tu máme." slizko sa usmial a pomohol mi postaviť sa.

,,Chcel by som sa ti za ten včerajšok ospravedlniť nemal som byť taký protivný." povedal a vypadal celkom dôverihodne ale moc som mu to nezožrala.

,,Dik?" povedala som mu.

,,Chcel by som si to nejako u teba odčiniť, čo keby si sa išla so mnou poprechádzať?" spýtal sa ma s nádejou v očiach.

,,Vieš nemyslím si, že je to dobrý nápad , ani sa nepoznáme." povedala som pochybovačne.

,,Tak je najvyšší čas aby sme sa spoznali." usmial sa na mňa milo. ja som mu úsmev oplatila.

,,Tak dobre skúsim to." zasmiala som sa a vybrali sme sa teda na prechádzku.

***

Už sme sa prechádzali asi hodinu. ked sme zastavili pred tým skladom čo včera.

,,Pod do vnútra sú tu všetci." usmial sa na mňa a potiahol ma do vnútra.

,,Nazdar." pozdravil sa James všetkým čo tam boli. Všetci na nás strhli pohľad. Cítila som sa trochu nepríjemne, ked sa na mňa všetci dívali. Zraz som vyhľadala pohľad, ktorý som nechcela aby tu bol. Tayler. Prepaľoval ma pohľadom.

,,Tak predstavujem vám Emily moju novú kamarátku." povedal James a usmial sa na mňa.

,,Ahojte." povedala som im trochu zahanbene. James ma potiahol za ruku a sadli sme si na sedačku. povedal mi, že ked budem chcieť niečo na pitie mám ísť do zadu do baru. Po pol hodine sedenia som to tam nemohla vydržať, tak som sa vyhovorela, že sa pôjdem napiť. Prišla som do zadu a tam bol skoro všetko iba alkohol. Nakoniec som našla aj nejakú kofolu. Naliala som si do pohára a napila som sa.

,,Môžeš mi povedať, čo tu robíš?" povedal hlas za mnou, známy hlas, a ja som sa začala dusiť tou kofolou.

,,Jasne som ti povedal, že týmto ľudom sa budeš vyhýbať, a taktiež aj tomuto miestu." povedal mi tvrdo.

,,Ty mi nebudeš hovoriť čo mám, a čo nemám robiť. Nepoznáme sa a ani nemáme potrebu sa spoznať, tak ma môžeš kľudne nechať na pokoji a začať sa starať o seba." povedala som mu s tvrdosťou v hlase.

,,Chod si kam chceš ale tu nebudeš." povedal už nahnevane.

,,Nerozkazuj mi." skoro som na neho zakričala ale potom som si uvedomila, že by som na nás upútala moc pozornosti.

,,Neviem ale mám potrebu ťa ochraňovať. Neviem čo to so mnou robíš ale ja musím ťa za každú cenu ochrániť." povedal už kludnejším hlasom. Týmto mi vyrazil dych. nevedela som čo povedať.

,,Ale prečo?" spýtala som sa nechápavo.

,,Ja neviem ale proste chcem aby si bola v bezpečí a takto ked chodíš na pochybné miesta s pochybnými ludmi mi moc nepomáhaš." povedal a zazrela som mu v očiach na okamih ako keby bolesť? neviem niečo také.

,,Môžem ťa uistiť, že sa mi nič nestane." povedala som mu a jemne som sa na neho usmiala.

,,Pod odveziem ťa domov." povedal a chytil ma za ruku. Ked sa ma dotkol cítila som chvenie po celom tele. nebolo to, že by mi bola zima, ale z nejakého neznámeho dôvodu sa mi ten chalan dostáva pod kožu. Nebránila som sa, práveže naopak.

..My už pôjdeme tak čavte." povedal s nezáujmom v hlase Tayler. Skôr ako mohol niekto niečo povedať ma už ťahal von do auta.

***

Zastavili sme pred mojím domom. Odpútala som sa a chcela som vystúpiť z auta ale on ma chytil za ruku.

,,Sľúb mi, že už nikdy sa s tými ludmi už nikdy nestretneš." povedal so zúfalstvom ako keby.

,,Sľubujem." usmiala som sa na neho a vystúpila som. Prešla som ku dverám a vošla som dnu. Vybehla som do izby a odložila som si veci. Chcela som ísť do kúpeľne ale niekto zazvonil. Kto to môže byť? Zbehla som dole a otvorila som dvere.

,,Serem na to." povedal tayler a vrhol sa mi na peri. Chvíľu som bola šokovaná ale neskôr som začala spolupracovať. Zabuchol dvere pomedzi to ako sme sa bozkávali a prešiel so mnou na gauč. Položil ma naň a neprestával ma bozkávať. Chcel mi vyhrnúť tričko ked tu zrazu prestal. Postavil sa zo mňa a vypadal doceľla zmetene.

,,Prepáč toto sa nikdy nemalo stať." povedal o rozbehol sa ku dverám. Ja som stále sedela na gauči a vôbec som nechápala tomu, čo sa tu deje. Pomaly som vyšla hore do izby a bez toho aby som sa išla umyť a prezliecť som ľahla do postele a zaspala som s úsmevom a plná euforie.

Tak a je to daľšia časť. Dúfam, že sa páčila. Dnes to je 1019 slov, dúfam, že nabudúce budej viac. Dakujem. :)

Simiki :D :D :D