Rosalie dievča ktorá spolupracuje s nájomnými vrahmi a to vždy po pravej ruke Yoongiho
Čas ukázal svoje a našla si pre neho city ktoré on sa da povedať ignoruje
Yoongi sa sústredí vždy na prípady a čo sa týka Rosalie vidí len pomoc
Príde ale deň...
"Na pravo od teba Rosalie!" Zaznelo mi c slúchadle ktoré som mala v uchu Namierila som brokovnicu do prava a vystrelila Muž v diaľke dostal priamy zásah do hrude a jeho telo začalo padať zo strechy "Je dole" povedala som "Dobre, dole máš za desať sekúnd auto tak si pohni " vzala som ruksak a pobrala sa rýchlo po zdemolovanej budove na prízemie Tam som rýchlo nasadla do auta na miesto spolujazdca Ked už sme boli ďalej od mesta dala som ai dolu čiapku a čierne rúško a hlboko si vzdychla "To bolo jednoduché hádam mi šéf dobre zaplatí " pozrela som na Yoongiho vedľa mňa ktorý sa sústredil na cestu Prstami si posunul rúšku pod bradu "Ešte sme neskončili " prevrátila som oči "Hhh kto ešte ?" "Ideme na stretnutie tam sa dozvieš " "Už mesiac vkuse sa čosi deje, dochádzajú mi náboje " "Jungkook ich ma dosť " odvetil "Aspoň jeden deň oddychu by som potrebovala" na to mi nič nepovedal
Dorazili sme na naše miesto hlboko v lesoch Dom bol ukrytý v strede v lese a vyzeralo to úplne nevinne Zastavil auto v garáži "Pohni meškáme-" "Čakaj nechaj ma chvíľu vydýchnuť " oprela som si hlavu a naklonila ju na Yoongiho "Yoongi som tak rada za tuto prácu naozaj si mi pomohol ale naozaj nevladzem " Yoongi sa ku mne naklonil Jeho ruka prechádzala okolo mojho tela a jeho tvar sa viac približovala Ked som zatvorila oči a čakala očakávané som počula otvorenie dverí Otvorila som oči a vzedy sa Yoongi odtiahol Dvere od spolujazdca boli pootvorené "To povedz Namjoonovi tak poď " vystúpil Prevrátila som oči Dvere vedľa mňa sa otvorili "Makaj kurva " "Kľud " vystúpila som a spoločne sme vošli dnu Prechádzali sme vedľa miestnosti kde bol Jungkook "Ahojte tak ako ?" zamával nám "Ahoj úspešne dnes ! počuj večer sa zastavím potrebujem náboje " "Budem tu" povedal Usmiala som sa. Pokračovala v ceste Ked som pozrela na Yoongiho vyzeral tak ako vždy Chladný a zároveň prázdny vyraz Jeho vlasy mu padali do oči pri kazdom kroku Aj keď spolu chodíme tak si myslím že je to jednostranné Mám v sebe ale stále nádej že sa to raz zmení Vošli sme do veľkej miestnosti kde prebiehajú schôdze Za rohom bol šéf Namjoon Na jednom boku stola bol Hoseok a Taehyung S Yoongim sme si sadli oproti ním "Tak ako ste dopadli ?" Spýtal sa Namjoon "Priamy zásah !" Povedala som pyšne "Wou zas a opäť !" Povedal nadšene Hobi "Áno hej robila svoju prácu tak hovor čo ďalej rýchlo " nad Yoongiho odpoveďou som pozrela som zeme "Dobre takže další cieľ je Min Jisu-" "Min Jisu? Yoongiho brat?" Skočila som mu do reči "Ššš " zasycal Yoongi "Aby som pokračoval, další cieľ je Min Jisu, ma sa sebou podvody a vraždy, pre nás nebezpečný ale zároveň dobrý cieľ " "Dobre a ako to budeme riešiť ? Veď je to kráľ Hanog dediny, ma strážnikov a bude to zložité " Yoongi a Namjoon si vymenili pohľady "Mám to povedať ja ?" Spýtal sa Yoongi "Len dotoho " odvetil Namjoon Yoongi sa na mňa otočil celým telom "Plán je žeby si tam šla a bola by si jedna z jeho tanečníci, nic by nezistil a to by bola šanca sa ho zbaviť " "Za prvé neviem ako sa tam dostanem len tak a za druhé naozaj máš na to srdce ?" Yoongi si vzdychol "Nevieš aké škody napáchal a je omnoho nebezpečnejší než my všetci dokopy " "Tak ideš do toho ?" Pozrel na mňa Yoongi a jeho rozšírené tmavé oči ma dostali do rozpakov Vzdychla som si "fajn kedy tam mám ísť ?" "Životopis ti už spravil Taehyung len treba z teba spraviť miestnu dedinčanku a zahtra pôjdeme na vec " povedal Namjoon Taehyung mi podal papiere Prečítala som každý riadok životopisu "Rose Yunová, naozaj to som tam už mohla mat Rosalie ale nevadí....vykresľuje ma tu ako chuderu" Yoongi si odkaslal "Dobre to stačí, aby si sa dostala tam musí uveriť že si neškodná" hovoril Namjoon "Prvý krok je prejsť bránou jeho kráľovstva " dodal Yoongi "Fajn dobre, ale čo ak predsa len zisti o čo ide ?" "Budeme mat základnú neďaleko odtiaľ, dorozumievať sa budeme pomocou listami, Jungkook ti da revolver" zrazu sa vedľa mňa zjavil Jungkook a na stôl položil revolver "Mhm" vzala som ho a prezrela každý centimeter "Čo ak sa mi niečo stane ? budem tam predsa len žiť logicky čiže-" "Neboj sa budeme hore 24/7 takze keby niečo dostaneš náhrdelník ktorý ma v sebe tlačítko, keď ho stlačíš zapne sa odposluch a pípanie v Yoongiho telefóne a my potom pribehneme na pomoc " "Dobre dobre..." vzdychla som si "Dobre ak rozumieme všetko môžte ísť, zahtra ráno o piatej nech už sedíte v aute" Namjoon a ostatný sa rozpŕchli Ja som tam sedela s Jungkookom "Hej viem máš to ťažké ale-" "Netvár sa že ti záleží, som vpohode len som unavena " pretrela som si rukami tvár "Keď si to tak vezmeš tak si aj trocha odpocinies predsa len nebudes tam jeden deň "pozrela som naňho "Namjoon predpokladá tak týždeň " "Huh?" "Ehh musíš si získať Jusuovu pozornost aby ti veril, zo dňa na deň by to bolo nemožné keď tam bude zavretá " "Ah to je pravda " "No takze chcela si tie náboje ? Mám tu tieto " na stôl vyslúžil tri kravičky "Hmmm tieto vezmem, vďaka " vzala som strednú "Keby ešte niečo len povedz " "Ďakujem Kookie si fakt poklad " objala som ho "Inak čo ty a Yoongi ?" "Ani mi Nehovor, poslednú dobu je divný a chladný a to je vždy ale posledné dni až príliš" "Podľa mňa ma stres z tohto plánu" "Čo tým myslíš ?" "Si jeho dievča a dať ta do takého paláca a zavrieť ta tam s neznamim je dosť na nervy " "Prosím ťa jemu je jedno aj keby ma tam zabijú" "To si len myslíš, ma ma úplne v pici ako vždy " "Je to Yoongi a vieš aký bol a je " "Veď áno ale trocha súcitu by prejaviť mohol " "Možno ho musíš donútiť " štuchol mi do ramena a obaja sme sa usmiali na seba "Tak ja idem je už dosť hodín a tých päť hodín spánku by sa mi zišlo" postavil sa a ja tiež "Tak fajn zahtra sa vidíme, dobrú "objali sme sa "A diki za náboje " povefala som mu a odišla Kráčala som po schodoch do izby Keď som otvorila dvere stál pri okne Yoongi "S Jungkookom si nejaká veľká kamarátka " "Ako keby ťa to trápilo " zo stredná som si dala dole podvazok na pištoľ Šla som k zrkadlu a vlasy som si dala do copu V odraze som videla Yoongiho stať za mnou davajuc mi okolo krku náhrdelník, pravdepodobne ten o ktorom mi vraveli
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Nestratim ho nebola to lacná záležitosť" povedal Otočila som sa k nemu "Povedz mi jednu vec...prečo si tak veľmi milý na mňa, urobila som niečo ?" "Hmmm keby si tak využila svoje pekne ústa na niečo iné "prstami mi chytil bradu a uškrnul sa "Neodpovedal si mi " "Hm veď vieš že aj ja som unavený cele dni len lietať a mat v hlave jedine mŕtvoly, dosť frustrujúce, tak sa tým nezaoberaj, zlatko " Zlatko mi nehovori vždy Len vtedy keď... Zo zamyslenia ma vytrhol Yoongi keď svoje pery pritisol k tým mojim Jeho bozky ma vždy vedeli vystreliť do vesmíru a dali mi pociťovať pokoj Spomenula som ai na slova čo mi povedal Jungkook Možno predsa len mu na mne záleží ale nedáva mi to moc najavo prerušila som naše bozky "Dnes nemám náladu " "Máš kramy či čo " "Proste nie dobre! Začni sa chovať normálne lebo naozaj tento vzťah nemá zmysel " "Aký vzťah ?" To bolo ako dostať nožom priamo do srdca Ale že ma to vôbec prekvapuje Odvrátila som pohľad keď sa mi slzy dostali do oči "Len žartujem ...veď ty vieš čo k tebe cítim " "To iste, máš ma za odpad " prekrížila som ruky a pozrela na neho Tentoraz sedel na okraji postele a ruky mal vystreté vedla svojho tela Vidieť ho v čiernej košeli a čiernych nohaviciach je v tejto chvíli pre mňa ťažké si zachovať tvár Yoongi naklonil hlavu "Hore hlavu princezna padá ti korunka" "Nenavidim ťa " postavila som sa pred neho "Ja viem " jeho nohy sa viac otvorili Mohla som to čakať Pokrutila som hlavou a následne si sadla na svoje kolená Zaťal mi vlasy do päste a potiahol ich dozadu, "Tak na čo čakáš ?" Prevrátila som oči a jeho gombíky na nohaviciach som rozopla jeden po druhom V duchu som si si neustále hovrila: Nenavidim ťa Nenavidim ťa Nenavidim ťa
Hádam tento plán dopadne dobre a ak mu na mne aspoň trochu záleží... nah čo to vravím... muselo by sa stať niečo veľmi vážne aby sa preukázal....
