Rosalie dievča ktorá spolupracuje s nájomnými vrahmi a to vždy po pravej ruke Yoongiho
Čas ukázal svoje a našla si pre neho city ktoré on sa da povedať ignoruje
Yoongi sa sústredí vždy na prípady a čo sa týka Rosalie vidí len pomoc
Príde ale deň...
Keď som otvorila oči takmer som zabudla kde som Posadila som sa "Nebola som nahodou...." Snažila som sa spomenúť čo sa dialo Cely rozhovor medzi mnou a ním sa mi premietal v hlave Čím skôr musím dať vedieť chlanom Postavila som sa k šatníku a vybrala si nejaké pohodlne šaty Vlasy som si nechala rozpustené
Prechádzala som sa po podlubim keď som pred palácom v strede areálu zahliadla Jisua s niekym Vyzerali byt v strede tréningu Podišla som bližšie ale tak aby ma nevideli Spisom akým sa Jisu pohyboval Tým ako pohyboval svojim mečom to vyzeralo byt jednoduché Každým pohybom sa mu napli svaly Aj keď vyzeral zadychane a pot mu stekal po holej koži tak na jeho výraze nebola známka únavy Zase na druhej strane ten chalan s ktorým trénoval vyzeral že už nemá silu Svoj meč hrotom oprel o zem a zdvihol ruku "Vzdavaš sa ?" Spýtal sa Jisu "Prestávka a plus máme diváka " poztel mojim smerom a Jisu tiež Pomaly som prešla k ním "Toto je Rose, moja tanečnica, budem ju dnes učiť s mečom " "Fuuu tak to áno , som Jin" "Rosalie, teší ma a to mám už teraz začať ?" "Nie teraz nie, prejdime sa do záhrady a ty si daj pauzu" Jin prikyvol "Tak pod'" meč si založil na bok a potom aom ho nasledovala Cely čas sme boli ticho kým sme neprešli do nádhernej záhrady Kríky okolo boky vysoké a husté, okruhlo zastrihnuté Kvety boli všade, rôznych druhov Zastavili sme sa pri lavičke kde bol vedľa malý kríček s bielymi ružami "Naozaj pekne to tu je ako z rozprávky " povedala som Jisu odtrhol ružu a prezrel si ju " vraví sa že keby ruža nebola bez tŕňov, nebola by láska bez bolesti " pozrel na mňa podávajúci mi ružu "Je krásna..." "Tak ako ty, Rose, chápeš" "ARCH áno jasne " zasmiala som sa "Ale aj tak sa nestotožňujem s mojim menom" pokrcila som plecami "Možno sa len ľudia moja že sa popichaju. Obdivujú ťa ale aj tak sa boja dotknúť, vytrhnúť zo zeme s vedomím že uvädneš" "Erh pravdepodobne sa len ja bojim niekoho si pripustiť ..." posadila som sa na lavičku a Jisu vedľa mňa "Máš súrodencov ?" Spýtal sa "Umm nie nemám, jedináčik" "Myslíš si že je to dobre alebo zle" "Hmm neviem, nemala som sa komu zdôveriť cely život, nemala som nikoho ku ktorému by som vzhliadala takže... a čo ty, máš súrodencov ?" On sa zamyslel "Hmmm mal som ale veci sa menia" "Ako to ? Ak sa smiem spýtať" Jisu sa usmial "Uuuh no ja a moj brat sme kedysi boli najlepší kamaráti, všetko sme robili spolu, ale v dospelosti nás čakali rozhodnutia, on si stal za svojim a cestoval nevedno kde a ja som bojoval za krajinu. Vznikli spory kvôli peniazom a keď naši rodicia zomreli nebol pri pohrebe. Odvtedy som ai povedal že s ním nechcem mat nič spoločné" "Aha...a vieš čo je s nim teraz ?"zadrziavala som dych "Nie. Ani známka o jeho existencie ale cítim to v kostiach že skôr či neskôr sa tu ukáže sám" poztel mi do oči "Hmmh zaujímavé" odvrátila som zrak "Vravela si že sa bojíš niekoho si pripustiť k sebe" "Hm no ?" "Niekedy si neuvedomujeme že mame k niekomu blízko ako napríklad si mi za cely rozhovor nepovedala, vaše veličenstvo" uškrnul sa "Ehh no-um- nemali by sme už ísť trénovať ? Vaše veličenstvo" Jisu sa zarehotal
Stalla som s mečom v oboch rukách Jisu mal položenú ruku pod tými mojimi Druhou rukou ma držal za pás Veľmi som sa snažila by som sa nesústreďovať na jeho telo prilepené na mne Tak veľmi som sa ho chcela dotknúť....teda čo ?! "Celkom je ľahký čakala som že bude ťažší " "Držíme ho dvaja." Meč pustil a rovnováhu som stratila Ked som ho držala triasli sa mi ruky "Pre mňa je to nič ale naučíš sa s tým pracovať máš len slabučké rúčky " "Myslíš- myslite teda, že keď som žena že neudržím toto v rukách?! "Hehe to nevravím len ten meč je pomaly vassi ako ty takze je to pochopiteľné ale ako vravím, naučíš sa s tým robiť " "Fajn držať ho vieš, skús ho zdvihnúť nad hlavu" povedal Jin ktorý stal pred nami Rozkročila som nohy a vyšvihla mečom nad hlavu Prvé sekundy pohode ale potom ma prevážilo dozadu a keby nebolo Jisua by som dopadla na zem "Myslím že dnes to stačí lebo ešte si ublížiš " pozrela som zblízka do jeho oči a zaujala ma jazva na jeho oku "Môžem sa spýtať na tu jazvu ?" Jisu ma postavil na nohy a zamyslel sa "Tak ja pôjdem, večer môžme pokračovať " prehodil svoj meč cez rameno a odišiel "Ehm no keď som ešte bojoval vo vojne tak sa mi to stalo, nič zaujmavé," "Aha hodí sa...vám...veľmi atraktívne " pokrutila som hlavou nad svojimi slovami "Eheh ďakujem ale hovor mi radšej Jisu" usmial sa "Dobre..."
Nezostala som s ním dlho a šla do izby Keď som si bola istá že som sama vytiahla som papier a pero "Chlapci moji tu sú novinky..."písala som No keď sa začali otvárať dvere som sa postavila a papier schovala za chrbat Pred dverami stal Jisu a za nimi dvaja Strážnici Jisu podišiel bližšie ku mne "Idem na menšiu výpravu za tri dni som späť, takže máš to tu pre seba, povedal som svojim ľuďom že keby čosi potrebujem môžeš im povedať " "Dobre..." usmiala som sa Jisu prikyvol a následne aj s jeho strážnikmi odišiel Úľavou som si vydýchla Sadla som si a pozerala na papier Do ruky som vzala náhrdelník a prstom po ňom prechádzala Vzdychla som si
YoongiPov
Bol som s Jungkookom v miestnosti so zbraňami Akurátne sa snažil dať dokopy zbraň ktorá bola na súčiastky Moja cigareta už bola nepoužiteľná tak som ju zahasil o stenu a špak hodil do koša vedľa mňa Z krabičku som si vytiahol ďalšiu "Nepreháňaš to ?" "Hm?" "S tým fajčením, odkedy odišla Rosalie fajčíš skoro krabičku denne" prevrátil som oči "Počuj potrebujem náboje do revolvera" Jungkook si vzdychol a prešiel ku skrini Rukou prešiel po malych krabičkách až jednu z nich vytiahol "Príznaj si že ti chyba " povedal "Das mi už tie náboje ?" Nadstavil som ruku "Yoongi...."vzdychol som si "Tak áno dobre ? Si spokojný ?" Jungkook sa usmial a hodil mi náboje Krabičku som si strčil do vrecka "Predsa len nás chladný Yoongi ma srdce " podiel ku mne a potľapkal ma po rameni Keď sa otočil nohou som mu kopol do zadku Nad tým sa zarehotal "Drž hubu áno ? Vďaka za náboje " odišiel som a vybehol z domu Keď som si sadol na zem priletel ku mne nás vtáčik "Ahoj kamoš "pohladil som ho Z nôžky som mu vzal papierik a strčil ho do vrecka Oprel som si hlavu a pozrel na oblohu nado mnou Vytiahol som si z vrecka papier a pero "Rosalie, hádam je všetko vpohode, po tvojom odchode jw to tu prázdne, chalani ťa furt spomínajú a chýbaš im a vlastne aj mne..." napísal som a potom sa zamyslel Každé slovo ktoré som napísal Každé písmeno Nestojí mi to za nič Papierik som skrcil a strčil do vrecka Postavil som sa a šiel dnu že predám Namjoonovi list od nej Ja sam na to odvahu nemám Neviem prečo Čo sa to so mnou deje ?!
——————
Jin:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
