His twin brother

⚡️

Sekundy sa cítili ako minuty
Ustúpila som od Yoongiho
Už už som otvarala ústa že začnem hovoriť no on natiahol ruku k mojmu ramenu a stihol ju drziac medzi prstami dlhy blond vlások

Z vonka izby sa približovali kroky
Schytila som Yoongiho a ťahala ho k balkónu
"Chod už!"
"Ešte sa uvidíme" usmial sa a potom  ho už nebolo  
Do izby prišiel Jisu
Ruky som si dala za chrbat a vzpriamene sa na neho otočila
"Ako si na tom s tréningom ?"
"Je to lepšie"
"Dobre, teraz sa pôjdeme najesť a potom môžme znova potrénovať, pohybuje sa tu veľa nebezpečných ľudí a kým som tu neni by si mala sa vedieť ubrániť " na jeho výklad som prikývla
Potom sa usmial a vzal ma za ruku
Sprevadzal ma do jedálnej sály
Vstupili sme do kráľovskej jedálne, kde nás privítal oslnivý obrazový výhľad.

Stôl bol zdobený bielou jedálenskou stolovou plachtou s jemným vyšívaním zlatých vzorov, ktoré evokovali kráľovskú eleganciu. Zlaté príborové sady lemovali každý tanier, pričom každý príbor bol ukotvený vo výrezoch z jemného porcelánu s reliéfom kvetov.

Na stolíku sa týčila veľká, elegantná sviečka s jemným vôňou vanilky, ktorá vytvárala romantickú atmosféru. Malé strieborné vázy s ružovými ružami boli rozmiestnené po celej ploche stola, čím dodávali jemný dotyk prírody do prostredia.

Pod taniermi a pohármi sa nachádzali biele hedvábné servítky s delikátnymi zlatými vyšívanými motívmi, čo podčiarkovalo vysoký štandard hostiny. Jedlo bolo umiestnené s neobyčajnou starostlivosťou a estetickým zmyslom. Čerstvé kvety, ako ruže a orchidey, zdobili každý tanier, vytvárajúc nádherný kontrast medzi farbou a porcelánovou bielou.

Menu bolo skvostne pripravené a ponúkalo širokú škálu jedál.
"Musíš bytm hladná " pozeral na mňa.
"A ty nie si keď to vidíš ?" V tom momente mi tak zadunel žalúdok že to hádam počul cely svet.
Chytila som sa za žalúdok.
"Sadni si " objala sme si sadli pri stôl.
"A teraz zavri oči " zdvihla som jedno obočie.
"Mne veriť môžeš " vzdychla som si a urobila ako povedal. Chvíľu sa nedialo nič ale okolo nosa mi prešiel príjemný závan jedla pričom sa moje brucho znova ozvalo.
"A teraz otvor ústa" pomaly som od seba oddelila pery a na jazyku som už zacítila tuhú hmotu. Mojim chuťovým bunkám chvíľu trvalo ale potom mi už začínala husia koza naskakoval keď som zacítila plátky jemného lososa s kaviárom.
"Tak ?"spytal sa.
"Úžasne...." Užívala som si tu chuť.
Predjedlo sme mali z krku.

Nasledovali hlavné jedlá, ktoré boli vizuálnym a chuťovým lahôdkou. Mäsové pokrmy, ako je pečená hovädzia sviečková sú zlatistou kôrkou a jemným mäsom vo vnútri, boli doplnené o šalát z korenín a karamelizované korene zeleniny. Prísady boli starostlivo vybrané a vynikali svojou čerstvosťou a kvalitou.

Dezerty, ktoré nasledovali, boli ako malé umelecké diela. Krehké zlaté listy z francúzskeho makarónu, ryžový puding a mnoho iného...
Po skončení večere kedy som už nevládala do seba dať čo i len kúsok jedla som odložila pribor a otočila sa na neho.
"Ďakujem, bolo to výborne!"venovala som mu poklonu.
Jisu sa usmial.
"Poďme sa prejsť nech nám vytravi "
"Nevladzem ani stať po tom jedle " chytila som si brucho.
Jisu si vzdychol.
"Tak si ťa teda odnesiem " jedlo mi zatemnilo mozog takze som ani nevládala sa i len hádať.

Nežne ma zdvihol na svoje ruky a preniesol ma smerom do rozkvitnutej záhrady. Jeho pevné ramená poskytovali oporu a jeho pohľad plný lásky sa stretával s mojimi očami.

Keď sme sa usadili na malej záhradnej lavici, slnečné lúče sa láskavo liali cez husté lístie a dodávali scéne jemný zlatý odtieň. Vôňa kvetov sa šírila vo vzduchu, zvuk vtáčích spevov vytváral príjemnú melódiu.

Jisu ma pohladil po tvári a zhlboka sa nadýchol:
"Rosie, tuším si každým dnom krajšia a krajšia"
Oči sa mu zakigotali.
Slova zneli až neuveriteľne. 
Nemôže byt zamilovaný až tak či áno ?
Znie to tu cele ako rozprávka...ale dvoch princov mať nemožem...
"Jisu, tvoja prítomnosť ma napĺňa šťastím a zároveň ma motivuje byť lepšou verziou seba.."
Naše  pohľady sa stretli a ruky sa prepleli v pevnom objatí.
Teraz ani nevydržím dlho pozerať do jeho oči, keď v nich vidím Yoongiho.

Keď sa slnko pomaly sklonilo za obzor, Jisu ma jemne prepustil zo vzájomného objatia.
"Čas na trening ?" Prevrátila som oči
"No dobre..."
Vstali sme zo záhradnej lavice a spoločne sa presunuli do areálu.

Vzala som do rúk vlastnú kantanu.
Začala som si precvičovať základné údery a obrany s mečom.
Časom už mi meč nepripadal ťažký váhou ale akoby bol súčasť mňa. Keď som skončila, postavila som sa vspriamene a nechala čepeľ sa jemne dotýkať zeme.
Pozrela som sa na neho "myslím že to práve viem lepšie ako hocikto iný" vydýchla som si
Jisu sa uškrnul
"Takže to mám brať ako výzvu ?" Naklonila som hlavu.
"Myslím že zvládnem aj teba " pozdvihla som meč
Jisu sa zarehotal
Jisu, odhaľujúc svoje telo po zvesení svojho habitu vzal svoju vlastný meč.
Stáli sme naproti sebe so zameraným pohľadom a pripravení na súboj.
Cítila som sa byť vyburcovaná adrenalínom, zatiaľ čo on si zachovával pokojný a sústredený výraz.

O Prvý pohyb som sa pokúsila ja , vrhla  som do elegantného sériového útoku., no Jisuov skúsený pohyb sa s ľahkosťou vyhol mojmu útoku.
Odrazil sa a okamžite prešiel k protiútoku

Súboj pokračoval s rýchlymi a precíznymi pohybmi.
Snažila som sa  držať krok s Jisuom, no jeho technika bola neporovnateľná.
Jeho elegantné obranné a útočné manévre boli takmer neporaziteľné.
Snažila som sa nájsť slabé miesta sle akoby mi čítal myšlienky a vždy bol o krok napred než ja.

Moje pohyby sa strácali  na síle a presnosti. Zakaždým, keď sa Jisu priblížil, nad úplnú kontrolu. Vedela som sa vyhnúť jeho manévrom ale vždy ma vedel prekvapiť ďalším.

Nakoniec som kolenami padla k zemy a s pohľadom na mimo neho som zdvihla ruku
"Končím, vyhral si..." Povzdychla som si a naklonila hlavu v geste úcty a uznanie.
Jisu prišiel ku mne a jemne položil ruku na moje  plece.
"Bola si dobrá ale tak ako ja, mám viac skúsenosti" povýšenecky sa usmial
"To aj ja musím mat jazvu aby som mala skúsenosť "v momente som oľutovala to čo som povedala
Bolo vidno že ho to zasiahlo keď mu usmev z tváre zmizol
"Prepáč nemyslela som to tak " postavila som sa ale moje drevené nohy ma nepočúvali a padla som do jeho náručia
"Som tak strašne vyčerpaná " povzdychla som si
Jisu sa usmial
" zase si ťa odnesiem späť do paláca "
"Chyba mi ta posteľ " mojou odpoveďou sa zasmial a venoval mi božtek na pery.
Keď som otvorila oči aby som videla zblízka jeho tvár moje oči pozreli za neho.
Pot zalial moje telo
Som síce slepá ako netopier ale som si istá že v diaľke meszi stromami je Yoongi
Nevidím mu fo tvare ale pozera sa priamo na mňa
Rýchlo som spojenie medzi nami prerušila
"Mali by sme sa vrátiť dnu, už sa stmieva a nikdy nevieš kto tu môže....byť" Jisu prikyvol
"Jasne " už ma chcel hodiť do svojich rúk no spravila som krok vzad
V momente mi prišlo zrazu zle od žalúdka
"Zvládnem to " usmiala som sa
Potom nadstavil ruku ale len som začala bežať smerom do paláca.
Ani neviem či videl kam idem ale hneď som si to nasmerovala do svojej izby.
Keď som tak bola prešla som do kúpeľne a tam sa zavrela
Z vedra som na seba vyšplechla studenú vodu a bolo mi o čosi lepšie
Z vonka už boli počuť kroky
"Si tu ?" Hneď som vedela že je to Jisu
"Áno hej, len mi prišlo zle " hneď na to sa pootvorili dvere a jeho hlava vykukla na mňa
"A už je lepšie ?" Prikývla som
Celou osobou vstúpil dnu
"Asi si vyčerpaná z tréningu " poškriabal sa po hlave
"Asi hej...."