Posledná časť

37 1 3
                                    



Keď Rosie vo večerných hodinách vojde do svojej izby je ohromená pohľadom na Jisua, ktorý tam už čaká.
Podopieral sa rukami o rám okna hladiac na krajinu. Jeho tvár vyjadruje zmiešané emócie od prekvapenia po znepokojenie. Rosie cíti, ako jej srdce rýchle bije.
"Kde si bola?" Rosie prehltla.
"Len som sa šla prejsť" jedno jeho oko zaškubalo.
"To vidím, nechceš mi niečo povedať ?" Pozrel na ňu.
"Um nemám nič na pamäti "dala si ruky za chrbat.
Jisu sa pomaly priblížil k nej  a ona spravila krok vzad
"Bojíš sa ma ?" Rosalie len pokrutila hlavou vzal
Jisu do rúk jej náhrdelník ktorý mala položený na hrudi a prezeral si ho.
"Pekný veľmi, od koho ?"
"Darček....pre seba...kúpila som si ho "
"Zvláštne je to drahá záležitosť " Bola ticho.
Oči mala rozšírené a mala pocit že jej tlkot srdca počuje cely svet.
Jisu zdvihol svoju druhu ruku a ukázal jej bsetky prsty aby videla prsteň na jednom z nich .Bol tak isto dekorovaný ako jej náhrdelník
" Náhoda že, patrí mojej rodine, jeden vlastní aj moj brat a ten máš na krku " Rosie chytila svoj náhrdelník a snažila sa ho dostať z jeho zovretia.
"Máš poslednú šancu povedať pravdu," prstami sa dotkol rokovete svojho meča.
Nevedela čo ma robiť, slzy jej zaliali oči.
Jisu pustil jej náhrdelník. Ona ho držala medzi prstami a bruškom prostredníka stlačila gombík na ňom. Následne sa rozbehla k posteli a prehľadávala rukami priestor pod nou ale nenasla to čo chcela. Pozrela sa vystrašene na Jisua. Zdvihol obočie s úškrnom.

Medzitým už bol Yoongi spolu s Namjoonom a ostatnými v aute. Za volantom Yoongi ako zmyslom zbavený uháňal cestami.
"Nevravel si že-"
"Drž hubu!" Prerušil Yoongi Jungkooka ktorý sa ledva držal na mieste spolujazdca.
"Ani nemáme poriadny plán" povedal Tae .
"Pôjdeme tam a pokecame s nim"
"Tým pokecom myslíš že ho na mieste zabiješ" poznamenal Namjoon.
"Najskôr pokec potom..." zastavili na mieste.
"Sme tu, vezmite čo treba a ideme!" Povedal Yoongi a naraz sa začali načahovať po svoje zbrane.
"Pôjdem najskôr ja, keby dačo dám znamenie..."

Rosie sedela na rovnakom mieste nespúšťajúc oči z Jisua. Ten s prekríženými rukami podisiel k nej klakínac si na jedno koleno.
"Zrazu si ticho nebodaj som ťa zaskočil "
"Veci sa zmenili, áno nie som tu nahodou, áno všetko čo bolo povedané bolo klamstvo ale zase nie vsetko...." Jisu naklonil hlavu.
"Keď som dostala možnosť ťa bližšie spoznať som si uvedomila aký si a mala som pocit že som spoznala toho kto mi rozumie " Jisu si odfrkol.
"To som si myslel aj ja" vzdychol si a postavil sa
"HEJ JISU!" Ozvalo sa nahlas z vínka na toľkoto aby to počula polovica dediny
Rosie hneď vedela kto to je a prudko sa postavila .
Zastavilo ju keď sa jej špic nosa dotkol čepele meča ktory stihol na ňu Jisu namieriť.
"Ani sa nehni" po chvíli Jisu zložil meč.
Jisu pristúpil k oknu aby videl Yoongiho ktorého obklopili muži, teda Jisuovi strážny.
"Dajte si odstup, veď je to predsa moj brat"povedal Jisu a muži od Yoongiho odstúpili.
"Zrazu som brat čo  po tom všetko čo sme si prežili si nakoniec odišiel " Jisu sa uchechtol
"Aká náhoda že nás osud spojil však, Yoongi ale to môžme ďakovať inej osobe " pohľadom pozrel na Rosie a naznačil jej aby šla za ním. Ona pomaly začala kráčať k nemu no potom ju schytil za zápästie aby to urýchlil.
"Ďakujem ti za darček ktorý si mi poslal " usmial sa.
Yoongi prehltol guču ktorá mu narástla v hrdle.
V ruke držal svoj revolver ktorý potom prebil.
Jisu spoza svojho habitu vytiahol pištoľ ktorá patrila Rosie a namieril jej ju na hlavu.
"Ani to neskúšaj Yoongi "Rosie sa snažila ukľudniť svoje dýchanie. Uvedomila si že jeho pozornost bola cela upnutá na Yoongiho takze keď mohla zvrtla sa na päte vytrhla  svoju zbraň z jeho ruky mieriac naň.
Pomaly ustúpila do zadu a jej dych bol prerušovaný.
Jisu bol k nej otočený celým svojim telom. Pozrel na zbraň a na ňu.
"Urob to...."jej vzdychy sa zamenili za vzliky.
Jisu sa k nej priblížil tak že hlavica zbrane sa dotkla jeho hrude.
"Radšej zomriem než by som ťa mal stratiť "
"Buď ticho, robíš mi to ťažšie " Jisu zatvoril oči.
Vzedy začala ona ustupovať do zadu a keď sa jej chrbat dotkol dverí začala utekať preč z izby .
Neotáčala sa a bežala priamo k východu .
Zastavil ju naraz. Pred ňou stal Jin.
"Si vporiadku ?" Držal jej ruky
"Nie, ja...."keď sa otočila videla Ako sa Jisu približuje.
"Prepáč...." Vytrhla svoje ruky a bežala ďalej.
Keď vyšla von z palca studený vzduch jej udrel do tváre. Videla v diaľke stáť Yoongiho. Straznici sa postavili pred ňu čím ju zastavili.
Medzi dvermi stal uz Jisu a Jin.
Jisu pristúpil k nej chytiac ju za ruku
"Ustúpte " povedal Jisu.
Straznici chvíľu váhali ale odstúpili.
Obaja začali kráčať smerom k Yoongimu.
"Ukaz troška nadšenia, prišiel tvoj záchranca nie ?" Kusla si do pery keď jej slzy zaplnili oči
V strede cesty sa Rosie vytrhla a zrýchlila.
Yoongiho otvoril svoju náruč do ktorej sa mu hodila. Jisu zastavil pár metrov  od nich.
"Ublížil ti ?"Spytal sa Yoongi a ona iba pokrutila hlavou.
"Neboj sa ani jeden vlások som jej nezkrivil, práve naopak dal som jej to čo ty nie "
"To iste " uchechtol sa Yoongi.
"Dal som jej pocit že ju niekto môže ľúbiť a necítila strach keď prežívala rozkoš. Za každý  dotyk a a bozk sa necítila menejcenna vďaka mne. Zato ty naopak si ju využil ako návnadu a bolo ti jedno čo by sa s nou stalo. " Yoongi držal prsty na spúšti.
Ona cítila ako mu rýchlo bije srdce, alebo to bolo jej ?
Striedala pohľady na oboch a nevedela ktorá strana je pre ňu lepšia, ale keď videla ako moc sú ai podobný .....
"Ja viem prečo to všetko, tak do toho " Jisu otvoril náruč
"Yoongi...." Zafňukala
"Dokončí to " dodal Jisu.
Yoongi neváhal a s nadstavením ruky stlačil spúšť.
Bol tak zaslepený pomstou že si nestihol všimnúť osobu ktorá stojí pred ním.
Z jej očí začali padať slzy. Necítila bolesť kvôli šoku aj keď už guľka prešla jej hruďou.
"Rosalie...."Yoongi vyplestil oči. Zbraň mu padla z ruky aby zachytil jej padajúce telo.
Jisu si všimol situácie a pribehol k ním.
Yoongi dopadol na zem s jej telom v náruči.
Nad sebou videla dve tváre, podobne ale odlišne zároveň. Rozhodla sa svoj pohľad venovať Yoongimu.
Usmiala sa: " vždy som ťa aj tak ľubila."





Koniec....

His twin brotherWhere stories live. Discover now