Za Závojom Pravdy

XXXVII

Nicolas meškal a bolo to všetko kvôli jeho spolubývajúcemu, ktorý bol zrazu veľmi zvedavý na večer, ktorý plánoval minútu po minúte.

Čo ho ozaj hnevalo, bola skutočnosť, že Peter sa zdal byť na neho dosť nahnevaný, možno dokonca urazený, ako keby zabudol na jeho narodeniny, namiesto Chiariných. Nič nedávalo zmysel. Keď ich naposledy videl spolu, nevyzerali ako len kamaráti.

,,Čo máš za problém? Viem, že to bola moja chyba, že som zabudol na jej narodeniny a tak, ale ako vidíš, snažím sa to napraviť. Nie je koniec sveta," zamračil sa pripravený odísť. Kedykoľvek boli v jednej miestnosti, čo bolo často, pretože spolu žili, Peter sa na neho mračil, akoby sa snažil prísť na to, čo s ním je.

,,Samozrejme, nerozumieš tomu," pretočil Peter očami a zdalo sa, že naozaj je nahnevaný aj na Nicolasovu prítomnosť, kým konečne vysvetlil, o čo ide. ,,Myslíš si, že všetko, čo musíš urobiť, je ospravedlniť sa a potom je všetko tip top? Do riti, človeče. To, čo si urobil, bolo hrozné a zranilo ju to. Možno to nedala najavo, ale to, čo si urobil, ju zranilo."

,,Viem, že som urobil chybu, ale preháňaš. Ako to všetko vieš? Zrazu ste si blízki?" nemohol si pomôcť, ale dostal zlý pocit, keď pomyslel na to, že Chiara je s niekým iným, nieto ešte s jeho vlastným kamarátom. Boli spolu?

,,Áno! Teda nie, takto nie. Je pre mňa skôr sestrou. Chcem u chrániť pred všetkým zlým, pretože si zaslúži byť šťastná," povedal Peter. Do mysle mu skočilo hneď zopár nadávok a cítil sa zmätene a nahnevane. Sestra? Bol v Colorade necelé dva mesiace a zrazu proti nemu obrátila všetkých jeho priateľov, za čo sa cítil zle. Naozaj, naozaj zle.

,,Myslíš si, že pre ňu nie so dobrý?"

,,Nie, ak k nej nie si trpezlivý a úctivý."

,,Úctivý. Hovorí muž, ktorý by radšej spal s dvadsiatimi ženami naraz, ako by mal mať vzťah s jednou," zakričal Nicolas pred odchodom. Snažil sa sústrediť na to, čo plánoval večer, ale slová jeho kamaráta ho znepokojovalo aj pri smere ku Chiare, čo ho ešte viac znervóznilo.

Povzdychol si a nakoniec si uvedomil, že v Colorade urobil chybu, keď jej povedal, že na ňu nebude čakať. Samozrejme, že by počkal. Stálo za to čakať a on by jej venoval všetok čas sveta, pretože nakoniec by ju rozosmial práve on.

Len keby som si to uvedomil skôr, pomyslel si smutne počas jazdy na svojom novom aute, ktoré získal len pred pár dňami. Počas pobytu v Colorade dal Nicolas svoje staré auto svojim sestrám ako darček. Teraz už nemusia vždy žiadať od rodičov, aby ich zviezli alebo používať vlaky alebo autobusy.

Trasúcimi sa rukami zazvonil pri dverách. Čakal, čo sa zdalo ako večnosť, ale v skutočnosti to bola len minúta alebo dve. Začínal byť netrpezlivý a netrvalo dlho a začal premýšľal, či robí správnu vec. Bola vôbec doma? Bolo by lepšie, keby teraz odišiel skôr, ako otvorí dvere?

Do riti, nie nie nie. V žiadnom prípade, nemal dosť odvahy postaviť sa žene, ktorá každú sekundu zrýchľovala a zrýchľovala jeho srdce a ktorej srdcu bez úmyslu ublížil. Zrazu sa otvorili dvere a odhalili ženu, s dlhými kučeravými ryšavými vlasmi, krásnymi zelenými očami a roztomilými pehami okolo nosa.

Anjel, pomyslel si s úžasom, keď na ňu hľadel. Ani si neuvedomil, ako veľmi mu chýbala, kým nestála pred ním. V tej chvíli mu bolo úplne jedno, čo sa medzi nimi stalo, či ho naozaj nenávidí alebo či jej je bez neho v živote naozaj lepšie.

Bol tam tak blízko, že sa jej mohol ľahko dotknúť, ale neurobil to, pretože vedel, že jej to bude vadiť. Päťdesiatšesť dní potom, čo nevidel tvár ani nepočul jej hlas, mal chuť zvracať, pretože vedel, že všetko bolo kvôli nemu. Bol dôvodom, prečo sa ich komunikácia zastavila.