Za Závojom Pravdy

XXII

Chiara si spomenula na svoje prvé rande s Riverom. Bolo to asi tri mesiace po tom, čo porodila ich syna a niečo vyše roka po tom, čo sa stretli v Colorade. Bolo to tiež obdobie, keď si začala uvedomovať svoje city k nemu, ale bola príliš hanblivá na to, aby niečo urobila, pretože nebola ničím iným ako matkou jeho dieťaťa.

Aspoň si to myslela. Našťastie Chiara nebola jediná s pocitmi a motýľmi v bruchu, keď bol ten druhý nablízku. Bola to obyčajná nedeľa, keď ju River pozval von.

Teraz, keď boli priateľmi a poznali sa veľmi dobre, obaja súhlasili, že sa spolu presťahujú. Bola to ona, kto vysvetlil, že nechce byť tým rodičom, ktoré vidí svoje dieťa len vtedy, keď otec nebol na rade, aby s ním strávil celý týždeň, a River s tým ľahko súhlasil.

Takže s pomocou Charisa a niektorých svojich priateľov sa presťahovala od Charisa do svojho nového domova. Cítila sa prekvapivo ľahko, keď vezmeme do úvahy, že žila s Charisom sama takmer osem mesiacov a bola zvyknutá vídať ho denne.

Na veľké prekvapenie Chiare sa podarilo prenajať loď len pre nich dvoch, kde strávia celý piatkový večer v zábave. Potom sa z nich stal pár, ktorý bol do seba tak zamilovaný.

Ten filmový večer s Eliasom s Nicolasom sa veľmi podobal tomu rande. Nie preto, že by ho až tak mala rada. Nie, tá známosť pochádzala jednoducho z otázky, aký mala deň a ako sa má Elias. Mal o ňu záujem.

Dalo sa s istotou povedať, že už to bol nejaký čas, čo bol s Chiarou niekto iný ako Charis, smiali sa a stretávali ako priatelia. Pred dvoma rokmi sa stala slobodnou matkou. To bol dôvod, prečo väčšinu času trávila buď prácou alebo varením, upratovaním a inými vecami, ktoré bolo potrebné urobiť, alebo sa jednoducho hrala s Eliasom.

Chiara bola s niekým iným ako so svojím synom alebo bratom a necítila sa úzkostlivo ani trápne ako obvykle. Jej zlá minulosť s Nicolasom jej ani nenapadla, keď s Eliasom pozerali filmy alebo sa len rozprávali. Dokázal jej dopriať jeden normálny deň, keď necítila stres, smútok a ani iné negatívne pocity.

Samozrejme, nič nebolo dokonalé a ako obvykle, z víkendu prišlo aj niečo zlé. Bol to fakt, že po stretnutí s Nicolasom o neho jej syn neprestal žiadať.

Už ju unavovalo počúvať otázky typu ,,Kedy s nami Nicolas opäť bude pozerať filmy?" alebo ,,Môže mi prečítať moju novú knihu?" a všetko podobné, čo zahŕňalo muža do plánov malého chlapca. Chiara nemohla pochopiť, ako to je možné, pretože sa spoznali ani nie pred týždňom.

Snažila sa premýšľať nad tým, čo Nicolas urobil, keď si ho jej syn tak obľúbil za krátky čas. Tiež ju to vydesilo, pretože vedela, že ak to takto bude pokračovať, Elias si s Nicolasom budú veľmi blízky, ktorý by ho len tak či onak sklamal. Vedela, že pokiaľ ona bude nažive, jej syn sa nijako nemôže zraniť - fyzicky ani psychicky.

Teraz išla smerom k materskej škôlke a Charis sedel vedľa nej a snažil sa pochopiť všetko, čo mu mladšia sestra povedala. Bolo to trochu ťažké, pretože podľa toho, čo vedel, Chiara toho muža nemohla vystáť a že spoločne pozerali filmy s Eliasom, bolo nemožné si predstaviť.

,,Takže ste priatelia?" Charis znel takmer váhavo. Nevedel, čo si mal myslieť o tom, že sa zbližujú. Nicolasovi neveril kvôli jeho zlej minulosti s Chiarou. Napriek tomu ho tiež nepoznal dostatočne dobre na to, aby ho mohol súdiť.

,,Nenazvala by som to tak. Teda, na strednej sme sa doslova nenávideli, čo bola rovnako moja chyba ako aj jeho. Som zmätená a neviem, čo mám robiť. Všetko vo mne kričí, aby som sa mu vyhýbala, ale zdá sa, že Elias ho má rád," povedala Chiara a zamračila sa.

Prikývol, chápal, čo tým myslela, hoci sám nič také s nikým nezažil. Niekedy sa dokonca pred ženami hanbil, ktoré sa mu páčili, najmä pred istou hnedovlasou ženou menom Hannah, ktorú uvidí za menej ako päť minút.

Usmial sa ako vždy, keď na ňu myslel, a považoval sa za šťastného, že ju mohol tak často vídať, kedykoľvek si prišiel po Eliasa.

,,Znova to robíš," poznamenala, čo ho zrejme vrátilo späť do skutočného sveta. Charis na ňu zmätene pozrel, zjavne nechápal, čo tým myslela,

,,Čo robím?"

,,Ten úsmev. Vždy sa usmievaš tým desným úsmevom, keď na ňu myslíš a keď sa blížime ku škôlke," vysvetlila bez toho, aby sa na neho čo i len pozrela. Charis vyzeral byť šokovaný vyhlásením jeho sestry, ale rozhodol sa zostať ticho. Vedel, že Chiara ho bude prenasledovať len preto, aby niekam pozval svoju lásku.

Ani nevedel, či má vzťah, ale neprekvapilo by ho, keby mala. Hannah bola nádherná a jej osobnosť bola sladká ako anjel. Aj keď nebolo veľa rozhovorov, ktoré by zahŕňali Eliasa, mal pocit, že ju dobre pozná.

Vedel však, aké komplikované bude chodenie s učiteľkou jeho synovca. Ak by sa jedného dňa rozišli v zlom, všetko by bolo nepríjemné nie len medzi nimi dvoma, ale aj medzi Eliasom a Chiarou. Posledná vec, ktorú chcel, bolo, že by trpeli, najmä kvôli jeho rozhodnutiam.

O niekoľko minút Chiara zaparkovala svoje auto pred škôlkou, kde už ako vždy čakal jej syn. Po zamknutí auta k nemu podišla a okamžite si všimla zamračenie na jeho čele.

Pri pohľade na staršiu ženu vedľa neho, ktorá len pokrčila plecami, ho pevne objala a spýtala sa, čo sa deje.

,,Teta Hannah tu dnes nebola," odpovedal Elias a vyzeral rozrušene. Chiara vedela, akí sú si blízki, a keď tam pracovali aj iní dospelí, on sa vždy tlačil k nej.

Chiara sa chystala povedať niečo milé, čo by ho znovu rozosmialo, ale prerušil ju jej brat, ktorý stál vedľa nej. Všimla si, ako sa obzerá, a uvedomila si, že jej syn nebol jediný, koho Hannahina neprítomnosť zasiahla.

,,Nie je tu? Celý deň? Je chorá?" Charis znel ako ustaraný manžel, čo ju rozosmialo. Jej brat si zaslúžil všetko šťastie a lásku na svete a mohla len dúfať, že jedného dňa mu ju dá Hannah.

,,Neviem," odpovedal Elias bez toho, aby videl lásku, sklamanie a paniku na strýkovej tvári.

,,Dobre, poďme. Chce mi niekto pomôcť s varením?" spýtala sa Chiara a snažila sa odľahčiť náladu, aj keď posledná otázka bola skôr pre Eliasa ako pre Charisa. A tak rodinka pokračovala vo svojom dni.

Cesta domov bola plná hlasu malého chlapca, ktorý sa pýtal na jedlo a na to, ako by mohol pomôcť, zatiaľ čo Chiara odpovedala na všetko.

Jeho strýko sa snažil počúvať, ale bolo to ťažké, keď jeho myšlienky neboli o ničom inom, len o istej žene, ktorú poznal už dlho a ktorú ešte stále nemal dosť odvahy pozvať ju na večeru.

- - -
dqnxxlq