White skin [Ed Sheeran]

Prológ

Všetko sa začalo tým, keď som ako malý chlapec videl v telke celkom známeho pána. Bol niečím iný, nie tými natočenými vlasmi, ktoré mal podobné ako mamina, alebo tým bielym kostýmom so striebornými pásikmi okolo bokov, ale skôr tým, že stál pred žiarovkou, hoci až po čase som zistil, že to bol mikrofón, ale mal aj dáku divnú vec prehodenú cez seba, na ktorej boli  drôty... to ma zaujalo najviac.

 Mal som 4 roky. A pozoroval som pána, ktorý spieva do "žiarovky". Keď si teraz na to spomeniem, tak sa mám chuť smiať. Práve vtedy som si uvedomil, že to, čo robí ten ujo, chcem robiť aj ja. Vtedy som ale nevedel, že to bude také ťažké. Myslel som si, že to bude ako práca čašníka. Prídem k môjmu budúcemu šéfovi, zaspievam, dám papier kde je napísané niečo o mne a bude to!

Čím som bol ale starší, tak som zisťoval, že to tak nefunguje. Musíte byť výnimočný, krásny, mať fanúšikov, ženy, ktoré by pre vás spravili čokoľvek a hlavne na sebe makať... a ja som ani jedno nebol. Nebol som výnimočný ani krásny, práve naopak bol som škaredý, ryšavý chalan, ktorý si ako hobby zvolil gitaru, papier a ceruzku. Ženy ma obchádzali z ďaleka. 

Dúfal som, že sa to nejako samo stane a že to samo aj príde. A zachvíľu budem stáť v 02 Aréne a všetci budú kričať moje meno.

Toto bol môj sen, o tomto som sníval. Mal som to premyslené do detailu ale nemyslel som na to, že sa to nemusí stať. Videl som iba tú veľkú slávu, nič iné... a stalo sa toto. 

Stalo sa to, pred čím ma varoval každý, komu som povedal môj plán. Odišiel som z domu a čakal, že Londýn zo mňa spadne na riť. Nikdy som si však nemyslel, že sa stane toto. Nikdy!

Keby mi niekto povie, že nebudem mať kde  spať, tak ho vysmejem. Ale išiel som si za svojím snom. Za veľkým snom malého chlapca. A teraz viem, že som  preto spravil maximum. Vložil som do toho všetko. Avšak teraz nemám nič. Som  bezdomovec.