Zmizla

1. časť

Vošla som do miestnosti kde sme sa mali stretnúť. Nie nie nie nie. Nikto koho by som poznala alebo mala poznať. Ako som sa tak posúvala medzi ľuďmi, nejaká ruka sa ma dotkla. Bola nepríjemne vlhká až má striaslo. Otočila som sa. Dominik! V tom začali hrať dáky slaďák. Bez slova som na neho pozerala. To mi chcel povedať až teraz? Čo? Aby ste sa do toho dostali: Volám sa Lisa. Mám 21. Pred rokom som chodila s jediným chlapcom. Celá moja rodina ho mala rada aj ja. Jedného dňa má však požiadal o ruku. Bola som mladá a povedala som áno. Opustila som školu a bola pripravená na dobrý Život keď mi DEŇ PRED SVADBOU oznámil že po svadbe ujdeme do Ameriky! Nesúhlasila som tak mi dal facku a povedal mi že sa svadba ruší a že ujde sám. Keď som to oznámila rodičom ocko ho išiel zbiť. Chcela som ho zastaviť... nedalo sa. Keď sa k jeho rodine dostal jeho mamu tak šokoval tou informáciou že sa rozplakala spadla a zlomila si nohu. Potom sa zistilo že nebude môcť nikdy chodiť. Jeho otec vybehol hore No chlapec nikde. Čakali sme no neprichádzal. Preplakala som celý rok a usúdili sme za sa už nikdy nevráti! Bol v Amerike. Našla som si ľudí s ktorými má život bavý ale...Dominik. Je teraz tu! Stojí predo mnou! Je prekvapení ale kludny. škerý sa! Ja sa idem rozsypat!
Po tom všetkom... nemám slov. Toto mi chýbalo! Dominik. Nemo na neho čučím! Chcem sa otočiť a odísť. Slzy sa mi tlačia do očí! On mi však chytil ruku. Chytil ma za zadok a... a...nevydržala som to. ,,Šibe ti?! Pusť má lebo zavolám políciu!" hučala som až prestali všetci tancovať a začali sa pozerať na tú scénku pred nimi. Chcel niečo povedať No to už sa k nám valila Kika, Lenka aj Miška. Pozeral na nich nepríjemním pohľadom! ,, Okamžite ju púsť ty ... tý...!" kričala kika. Ja som už plakala. Odtrhla som sa z jeho zajatia keď povedal. ,,Ále sme sá chcéli pozabávať že Lisinka!" nepríjemne na mňa zacmukal. Sála sa ozývala smiechom bol to ten istý pocit ako keď mi dal facku. Taká lož! ,,Nie, to nie! Eeeeee nie!!" viac som nezvládla povedať! ,,Kto je to Lisa?" spýtala sa Kika.,, Ja ehm ...eeee!" nevedela som čo povedať! Nie! Toto nezvládnem, toto nie! Musím ísť na vzduch! Musím si to urovnať! Vybehla som von zo sály. Počula som krik, buchot... chcela som sa otočiť ale v poslednej chvíli... BUM! Dunelo mi v hlave! Od tiaľ si nepamätám nič iba akoo som sa zobudila. V mojej posteli. Všetci boli pri mne. Kika, Lenka,Miška, Patrik(brat) mamka, Cheese(pes) a a a ocko, ocko je kde? Keď vydeli že som sa zobudila cheese na mňa skočil je som sa usmiala. Bolela ma hláva aj celé telo. Mamina sa poďakovala za to že žijem! Baby má vystískali. Patrik mi dal pusu na líčko. Pozrela som sa vedľa postele s videla som... Wow... tóľko darčekov! Veď toľko nemám ani kamošov! ,,Zlatko, jáj ty si naživu!" vytešovala sa mama. ,,Už dva dni si bola v kóme,vieš?" povedala mama ako keby som to mala vedieť. Nechápavo som na ňu pozrela. ,,Buchla si sa noo keď si utekala od ehmmm neho...! Blabotala mama. Nepočúvala som ju. Vrátilo sa mi to . Nebol to sen dokelu! ,,No a potom dovilil doktor aby sme ťa mali doma, zaviazali sme ti hlavu, takže vyzeráš ako mimozemšťan. Tie darčeky sú od všetkých ktorý na teba myslely napr.:babka Anka..." pokračovala mamina. Stala som až sa mi hlava zakrútila. Pozrela som sa do zrkadla a fakt. Mimozemšťan! Ok to vydržím. Ale Dominik. Ech. ,,Ale o týždeň budeš v pohode." Kika, Lenka Miška aj Patrik prikývli. Miška, Lenka aj Kika oznámili že odchádzajú a ešte raz má objali a odišli. Patrik aj cheese odišli a mamina sa na mňa pozrela,,Bude to v poriadku, vieš čo myslím." sklopila zrak a odišla. Zazvonil zvonček. ,,Ideeeem!" zase sa mi zakrútila hlava. Zišla som dole otvorila dvere a v nich ocko a... Dominik! Pokračovanie nabudúce. Toto je prvá časť mojej knihy. Ak sa vám bude páčiť bude ich oveľa viac! Teším sa na ďalšiu časť ;) Kat.