Zmizla

2. časť

Odstúpila som od dverí a sklopila zrak. Dominik chcel vojsť ale ocino na neho zagánil, tak sa vrátil späť.,,Zlatko kto je tu?" zakričala mamina, ale hovoriť som jej to nemusela. Nemo pozerala ba dominika. ,,Čo čumíte? Áno vrátil som sa a?" povedal nepríjemne. Ocko sa rozzúril. ,,Toto si prehnal! Toto nám povieš? Po tom všetkom?! Budeš drzý?!" hučala ocino že nás hádam počula celá ulica. Patrik pribehol dole. ,,Sviňa jedna ty***** ty parchant! Len počkaj prečo sa nám po tom všetkom ukážeš na oči?!" hovoril kým išiel k nemu. Mamina sa potápala v slzách. ,,Mami to bude v poriadku, neboj!" utešoval ju patrik. Patrik sa začal škertiť. ,, Počuj toto je smiešne! Sme dospelí, no niekto sa tak nespráva!" hovoril ocko a zrak uprel na Dominika(už triezveho). ,,Ehm!" presvedčil Dominik. Pozerala som sa do blba. Niet čo na to povedať. Všetci hľadeli na mňa. Nevidela som to no cítila. Čakali čo poviem. Ja som len spadla a rozplakala som sa. Prečo teraz?! Veď len o dva týždne má narodeniny a on mi to pokazí? Sranda ako mi jeden človek dokáže pokaziť život. Ts. ,,No takže Dominik, mal by si nám niečo vysvetliť nemyslíš?" povedal ocko zatiaľ čo má mamina s patrikom utišovali.,, Áno nemyslím!" odpovedal Dominik. Ocino otvoril ústa že niečo povie a patrik si vyhrnul rukávy ale,, Ale keďže som pokazil Lise život tak ako hovoríte, poviem všetko čo sa spýtate." ukľudnila som sa. Nie nemohla som sa ani na slovo. ,,Sadnime si. Všetci!" povedal ocko a zrak zase uprel na Dominika. Všetci sme si sadli. ,, Dominik vedia tvoji..." nestihol ocino dokončiť lebo mu Dominik skočil do reči. ,, Nie a ani to vedieť nebudú!" povedal Dominik a všetkých si nás premeriaval. ,,Dominik!" pokračoval ocko. ,, Aj tvojím rodičom si život práve neuľahčil, no tvoja mama noo...! " všetko mu to povedal. Všetci hľadeli ma Dominika. Čakali čo povie. Ja nie nedokázala som sa na neho ani len pozrieť! Ech. Toľká drzosť! Ale Dominik nepovedal. Rozosmial sa! Všetci sme sa na neho dívali. Pozerala som na neho a nepovracala som sa. Mala som chuť ale... on sa vzápätí rozplakal! Áno Dominik Šefiansky sa pred Dievčaťom rozplakal. Rozplakal sa!!!!! ,,Necháme vás o samote!" povedala mama a pozrela na Dominika dôverčivým pohľadom. On prikývol a namôjveru aj ja! Zostali sme sami, utrel si oči od sĺz a začal: ,, Chýbala si mi. Aj v Amerike. (takže bol v Amerike!)Vieš, myslím na teba stále, preto si jediná ktorú mám v svojej hlave. Nechcem už inú mať!" tie slová mi hučia v hlave. Znie to ako pesnička. Počkať... to je pesnička. Zagánila som na neho. ,, Len ty to dokážeš a potrebujem viac..." doplnila som ho. Chcel niečo povedať ale,, Recituješ mi tu pesničku. Presnejšie jediná od 4D." ,,No ehm...heej... to... bol to zámer!" hovoril Dominik,, Ale k veci, vieš premýšľal som. Tie hrozné veci čo som ti spravil. Vieš je mi to ľúto! Môžeš zase so mnou chodiť! Začneme od začiatku!" povedal Dominik. Nemala som slov,, Zlato." doplnil. ,, Niee njesom tvoje zlato! Nechcem s tebou chodiť! V živote ti to neodpustím! Nikdy! Nieeee nebudem a s tebou chodiť!" hučala som. Pozeral na mňa ale potom sa zdvihol. ,,Tak v tím prípade," odišiel do kuchyne. Len som na neho pozerala. ,, V tom prípade sa radšej zabijem!" vytiahol nôž( som prekvapená že si pamätal kde ho máme) a priložil si ho hranou ku krku. ,,Nie prosím!" šepla som. Privrel oči. ,,Mamii, ocii zavolajte hasičov, políciu! Či sa dá pomóc!" zdvihla som sa a hučala. Všetci zbehli dole. Ich pohľad padal na Dominika s nožom pri svojom krku. ,,Dominik nie!" pošepla mamina. Tak toto je koniec druhej časti. Ďakujem všetkým čo to čítajú, aj keď mám len jedného čitateľa. Uvidím či sa to zlepší ak nie tak to ukončím. Melónová Žuvačka- je to super kniha! Prečíte si ju. Teším sa na ďalšiu časť. ;) Kat.