Zmizla

6. časť

Vybehla som hore. Zobrala som namiesto telefónu banán. Začala som do neho ťukať. Potom mi to došlo. Schmatla som mobil. Vytočila sanitku. Potom políciu. O chvíľu prišli. Sanitka odviezla chlapčeka. Išli okolo. Nepozerala som sa! Bola to moja vina, moja moja moja!!!!!!!! Bola som vinná. Prišli policajti. Zašli za maminou tá im povedala že nič nevie. Rozplakala sa a odišla. Ocino im povedal že sa majú spýtať mňa alebo môjho brata. Zašli za patrikom. Nezmohol sa ani na slovo. Rozplakal sa ako malý. Takého som ho ani raz nevidela! Nakoniec prišli za mnou. ,,Dobrý deň Pani Poliaková. Potrebujeme aby ste nám zodpovedali niekoľko otázok! " povedal policajt. ,,Ehm." povedala som. ,,Viete o tom chlapcovi niečo?" spýtali sa. Chcela som niečo povedať ale nenechali ma. ,,Je totiž šialený! Utiekol z domu. Už tri týždne bol nezvestním. Je psychicky chorý. Teda bol. Ehm, je nám to ľúto. Žil s babičkou, ktorá odišla pracovne do Afriky. Strážil ho policajt, no zaspal potom mal Lukáš šancu utiecť. Tak sa volá ten chlapec." povedal policajt. Nesmela som otvoriť ústa. Nedalo sa. Nakoniec som sa premohla a všetko im povedala. Zapísali si to. Policajt má ukľudnil že za to nemôžem. Keď policajti odchádzali, všimla som si jedného mladého. Naše pohlady sa stretli. Vtom niekto vbehol do domu. Bola to Peťka! Tá má zachráni. Prišla a objala ma. To som potrebovala!! Je moja. Vie čo potrebujem. Videli sme sa po koľko rokoch? Po piatich? Áno po piatich. Ešte mocniejšie som si ju pritúlila. Obydve sme sa rozplakali. Bolo to... no očarujúce! Ďakujem ze ste si prečítali ďalšiu časť. ;) verím že sa vám páčila! Stále ďakujem tým čo to čítajú! Ste super. Ďalší diel je venovaný @sofibookslover a @RachelLola