Zmizla

5. časť

Vošli sme do domu. Wow! Je majestátny! Keď vojdem dnu na pravo sú dvere do kuchyne na druhej strane je obývačka. Oproti sú schody. Sú v strede a na lavo pri nich je jedáleň, do ktorej sa dá ísť aj cez kuchyňu. Na pravo od schodov sú dvere ktoré vedú do pivnice. Keď vídem hore na pravej strane je jedna izba na ľavej druhá. Na ľavo je ešte tretia izba a oproti je kúpeľna. Fakt bombový dom. Zišla som z poschodia za maminou a ocinom dole. Pozerali si kuchyňu. ,, Mami, oci zaberám si izbu oproti schodom!" vyhlásila som. Usmiali sa a prikývli. V tom zišiel dole Patrik. ,,Mami, oci zaberám si izbu oproti schodom!" vyhlásil. ,,Práve to isté povedala Lisa." povedala. Na to sme sa všetci rozosmiali. Skončila som na zemi s rukami na bruchu. Patrik mi pomohol vstať. Dosmiali sme sa. Patrik sa uškrnul: ,,Tá izba bude aj tak moja!" prekvapene som na neho pozrela. ,,To teda nie braček!"vyhlásila som. ,,Tak teda vyhlasujem vojnu! Kto bude prvý hore má tú izbu!" povedal. Kým som sa spamätala už bežal. Rozbehla som sa keď v tom... bác. Zabudla som že mám lodičky. Pošmykla som sa a No takto to dopadlo. Ocino má zodvihol. Na buchot sa Patrik vrátil dole. Keď ma videl rozrehotal sa na celý dom! Pozrela som sa do zrkadla. Čo sa mne nestane. Celý nos mám oškretý! Ocino si zapchal nos aby sa aj on nerozrehotal. Mamina mi priniesla ľad. Patrik si utrel slzy. ,,Vyhral som! " vyhlásil. Zase sme sa všetci smialy. Ocino vytiahol z auta spacáky a karimatky. Spolu sme si ľahli do obývačky. ,,Je tu ale dobre!" vyhlásila mamina a ocino povedal,: ,,Zajtra vybalujeme!" a aj s mamkou zaspali. ,,Dobrú!" šepla som bratovi.Ani jeden všaknespal. Boli sme na mobiloch. Počula som divné zvuky. Bála som sa. Chytila som brata za ruku. Ten sa na mňa vystrašený pozrel. ,,Aj ty to..." spolu držiac sme sa spolu postavili. Strašný buchot! Išli sme zamknúť. Otvorili sme dvere. Pred našimi dvermi stál malý chlapček. ,,A čo ty tu? Mal si už dávno spať!" prihovoril sa mu milo Patrik. ,,Pomôžte mi, chcú ma zabiť!" prosíkal chlapček. Nevideli sme mu do tváre. ,,Choď domov!" povedala som, ale on namietal. ,,Nie prosím! Oni má zabijú!" povedal chlapček. S Patrikom sme na seba pozreli. ,,Poď ďalej chlapček, môžeš u nás jednu noc prespať."povedala som. Chlapček stúpil dnu ľahol si na moju karimatku, zakryl sa mojím spacákom! Patrik mi ukázal rukou aby som si ľahla na jeho . On si ľahol na zem. Ráno som sa prebudila na mamin vreskot. Vlastne všetci sa na ten krik zobudili. Pozrela som sa vedľa, chlapec tam NEBOL! Vstala som. Maminin krik sa ozýval z pivnice. ,,Pomooooooc!!" kričala. Prišla som ako prvá. Onemela som! Na zemi ležal mŕtvi chlapec. Jeho tvár bola celá krvavá.Vedľa neho ležal nôž! Tak toto bola 5. časť. Dúfam že sa vam páčila. Je venovaná@sofibookslover. Ďakujem že čítaš moju knihu. Teším sa na ďalšiu časť. Kat. ;)