Vlčie kroniky: Tajomstvá vlkov

2

Ignorujúc chvenie v nohách som kráčala vpred. Nemohla som nechať zomrieť členov mojej svorky za to, že som neposlúchla Veľkých vlkov. Ruuqo, Rissa a Trevegg sa pretlačili dopredu, aby sa postavili medzi mňa a blížiace sa nebezpečenstvo. Pokúsila som sa protestovať.

,,Si ešte vĺča," povedal Ruuqo drsne a umlčal ma.

,,Svorka od Rýchlej rieky chráni svoje mláďatá."

Neochotne som zostala stáť na svojom mieste. Keď sa raz Ruuqo pre niečo rozhodol, nebolo cesty späť. Dúfala som, že za to nezomrie. Ak by Veľkí vlci skutočne prišli zabíjať, nemali by sme proti nim šancu, dokonca ani s piatimi vlkmi v boji. Bola som rada, že Yllin, Minn a Werrna zostali pri snežnom jeleňovi. Oni a možno aj Ázzuen s Marrou by mali šancu prežiť, keby sa im podarilo utiecť z údolia skôr, než by ich našli Veľkí vlci.

Trevegg niečo zašepkal Ruuqovi, keď sa k nám priblížil rachot, a obaja sa na mňa pozreli. Všetci traja dospelí vlci úplne znehybneli, keď Jandru a Frandra vtrhli na čistinku a hľadeli na mňa tak zúrivo, že sa mi takmer podlomili nohy. O chvíľu neskôr za nimi na Hranicu lesa vtrhlo päť ďalších Veľkých vlkov. Tí pošliapali husté kríky borievok, ktoré z neho robili také bezpečné miesto na zhromažďovanie. Títo vlci boli pre mňa cudzí a ťažko dýchali, ako keby bežali dlhú vzdialenosť. Vyzerali veľkí ako skalné medvede. Veľkí vlci sú len o polovicu väčší ako obyčajní vlci, no títo sa zdali oveľa väčšími. Všetci boli naježení.

,,Ako keby sa snažili vyzerať ešte väčšie a zastrašujúcejšie," Ázzuen si sadol vedľa mňa a ťažko dýchal. Chcela som mu odhryznúť uši. Mal byť v bezpečí, nie tu, kde každou chvíľou mohol zomrieť. Pohľad naňho ma prinútil uvedomiť si, že to, čo som svojim unáhleným konaním, ohrozila vlkov, na ktorých mi najviac záležalo. Zamračila som sa na neho a pohľadom som sa ho snažila odtlačiť od nebezpečenstva.

,,Ľudia sú v bezpečí. Tvoje dievča a havran ich prinútili odísť," povedal, zámerne nesprávne interpretujúc môj výraz, ,,a Marra dáva pozor, aby sa uistila, že sa nevrátia."

,,Zmizni odtiaľto!" zasyčala som naňho. Ale už bolo neskoro. Veľkí vlci postupovali k nám a vrčali. Traja stiahli pysky dozadu aby odhalili dlhé ostré zuby. Jeden z nich sa zasmial.

Ruuqo zaburácal hlboko v hrudi, kráčajúc vpred, aby odpovedal na hrozbu, Trevegg a Rissa boli okamžite po jeho boku. Ázzuen, Unnan a ja sme stáli hneď za nimi. Cítila som, ako sa mi zdvihola srsť na chrbte a moje hrdlo sa stiahlo v bublavé vrčanie. Ruuqo a Trevegg urobili ďalšie dva kroky vpred. Rissa, menej schopná bojovať pre jej boľavé rebrá, zostala o krok za nimi. Všetci traja sklonili hlavy a natiahli zadné končatiny. Bola to najlepšia stratégia pre vlka, ktorý čelil oveľa väčšiemu protivníkovi, útočiť zospodu. Boli časy, keď by bolo nemysliteľné, aby malý vlk zaútočil na Veľkého vlka. Ale to bolo predtým, ako sme zistili, že nám klamali. Pred tým, ako prišli do nášho domova a boli pripravení nás zabiť.

Dlhú, napätú chvíľu sme stáli oproti nim. Potom sa Rissa pretlačila okolo Ruuqa a Trevegga a skryla bolesť v rebrách ráznou chôdzou.

,,Čo si od nás želáte, Veľkí vlci?" Videla som chvenie jej bokov s bielou srsťou a napätie nízko drsného chvostu v úcte k vlkom. Videla som tiež, aký to bol pre ňu boj nestiahnuť ho medzi nohy.

Jandru a Frandra vykročili dopredu a postavili sa len na šírku labky od Rissy, Ruuqs a Trevegga.

,, Hlúpe mláďa," zavrčal Jandru a pozrel sa popri dospelých vlkoch na mňa. ,,Mali by sme ich nechať vyžuť kúsok z tvojej kože," zasyčala Frandra.

Nemohla som ani prehltnúť. Snažitl som sa naplniť pľúca vzduchom ald zistila som, že to nejde. Jediné, čo som mohla urobiť, bolo stáť tam a čakať, kým Frandra a Jandru povedú útok proti nám. Namiesto toho, keď poslali ešte jeden znechutený pohľad mojím smerom, otočili sa tvárou k ostatným Veľkým vlkom, ktorí stáli s nami proti nim.