Kapitánka

1. Priateľka Noc

Linu napĺňala zlosť. Rozrazila dvere na jednom z domov. Vedela, že nie sú nikdy zamknuté. Vošla do domu ticho ako mačka.
,,Ale, ale, ale. Máme tu našu najschopnejšiu kurvičku," neprirodzene sa zasmiala Noc, ,,Čo ťa sem privádza, Lina?"
,,Nestraš ma Noc, veď vieš ako to neznášam," Lina zatvorila dvere a zapla svetlo. Naskytol sa jej pohľad na krásnu ženu. Blond vlasy mala rozpustené a oči ako modrá obloha. Make-up dokonalý a nohy štíhle. Postavu obopínali červené šaty, cez ktoré bolo jasne vidieť ladné krivky jej pŕs a zadku. Bola tak krásna, že to vyrážalo dych. Občas pôsobila až étericky.
,,Prečo si prišla?" zopakovala otázku Noc. Lina jej vyrozprávala, čo sa stalo.
,,Kurva, jedna neschopná! Urazila si môjho zákazníka a ešte si aj z neho nedostala peniaze?! Zabijem ťa!" ozval sa krik Noci.
,,Napravím to..." hovorila Lina.
,,Nie! Mala si šancu. Dobre si vedela, že mal byť spokojný. Urazila si ho. Pripravila si ma o kšeft. Máš padáka!" Noc sa pohybovala po izbe ako zmyslov zbavená.
,,Nie, prosím," prosíkala Lina.
,,Tvoje lono páli ako oheň. Práve teraz si sa stala ženou hodnou opovrhnutia," predniesla Noc, ,,Bola si usilovná, avšak pokazila si to. Je koniec tvojej kariéry."
,,Čo môžem spraviť, aby som to odčinila?" opýtala sa Lina.
,,Bola si mi priateľkou," Noci zažiarili oči od lakomstva, ,,Tvoja úloha je tento tu," ukázala jej fotku. Vyškieral sa z nej mladý chlap. Vlasy mal dlhé a oči neuveriteľne čierne. Jeho úsmev bol neuveriteľný. Lina ho zhodnotila. Bol starší ako ona, nepochybne.
,,Je bohatý, zaplatí za neho však niekto iný. Ten nesmie nič zistiť, treba z neho vymámiť iba informácie. Má všetko, po čom len ženy ako my dve, túžia. Jediný háčik je v tom, že býva na lodi, ale inak práca ako iná."
Odkedy Noc, používa slovo: my? Line na tom niečo nesedelo. Takýto život predsa nechce. Jedna vec je robiť rodičom napriek a druhá vec to robiť ako...prácu. A ešte špeha!
,,Nie. Nikdy..." vydýchla, ,,Dovidenia, priateľka Noc."
Nechala ju tam stáť s otvorenými ústami. Veď to nebol ani len trest. Ten chlap bol krajší ako väčšina zákazníkov. Noc sa nechápavo pozrela na fotku a hneď na zatvorené dvere. Je to dievča normálne?

-----------------------------------------------------------------------------------

Lina sa už domov nevrátila. Vlastne, ani sa nemala kam vrátiť. Jej nevlastný otec jej sľúbil, že ak ju ešte raz pristihnú s pochybným človekom sa flákať, tak nech sa domov nevracia. Nevedela čo robiť. Z toho poníženia by asi zomrela. Nevedela čo by jej rodičia povedali na to, že sa zaplietla so zlými ľuďmi a dokonca robila šľapku.

Išla tam, kde jej to bolo najmilšie. Do prístavu. Viazali sa naň krásne a zároveň bolestivé spomienky. Až o niekoľko dní mala prísť nejaká pomerne veľká loď. Isto sa jej podarí previezť niekde ďaleko. Ďaleko od všetkých. Pevne tomu verila. Lina sa ukryla v bujnom poraste lesa. Pláž bola v noci krásna. More bolo to jediné čo milovala viac ako hocičo iné na celučičkom svete. Milovala žblnkot vĺn na pobreží, keď mesiac osvetľoval jeho vlny. Tak bolo aj teraz. More narážalo o pláž. Akoby aj ono bolo smutné a búrlivé ako ona.

Noc bola jej priateľkou, jedinou priateľkou, odmala. Neskôr si začala Noc privyrábať v nevestinci, aby uživila svoju matku. Jej matka však zomrela na zákernú chorobu, ktorá trápila ľudstvo hádam od počiatku časov. Rakovinu. Mladá Noc osamela. Nakoniec si založila vlastný nevestinec. Zobrala tam aj Linu a všetok zisk Lina prenechávala Noci. Bolo jej ľúto osirelého dieťaťa, o ktoré sa nik nestaral, asi jej pripomínala ju samu. Veď aj ona by bola ako Noc, keby si ju jej rodičia nevzali. Noc ju teda priučila všetkému, čo vedela ona sama a ako jedna z mála dostala Lina čudné farebné pilulky. Vraj aby neotehotnela. Zachovali sa ešte zo starého kontinentu, no ktovie odkiaľ ich Noc mala.
Lina si pomaly odhryzla z jablka a zase sa poddala spomienkam na detstvo.
Nie odjakživa žila u adoptívnych rodičov. Kedysi rodičov mala. Pamätala si na svoju čiernovlasú mamu a svojho vysokého, počerného otca. Pamätala si, ako krásne im spolu bolo. Hrávali sa spolu rozličné hry. Mama im vždy navarila úžasné jedlo a potom sa spolu naháňali po prístave.
Line sa pri tej myšlienke skotúľala osamotená slza.
Otec ukazoval svojmu jedinému dieťaťu ako sa rybárči. Otec bol totiž rybár a neskôr zomrel na lodi. Mama sa odvtedy uzavrela do seba. Po čase si našla nového muža a novú rodinu. Jediné, čo jej matke bránilo ku šťastiu vytvoriť si zase novú rodinu, bola jej dcéra. Znenávidela Linu. A jedného dňa, keď sa Lina vrátila domov z trhu, našla prázdny dom. Matka sa jej zriekla. Lina bola malá a nevedela kam ísť. Plakala tam dva dni a dve noci, vyzerajúc z okna domu, kedy sa jej maminka vráti. Keď sa jej ujal bohatý pár, bola sklamaná, smutná a vyhladovaná. Pár bol neplodný a tak s radosťou prijali dieťa za svoje. Lina u nich vyrastala a dostávala všetko, po čom jej len srdce zatúžilo. Ale predsa ju bolela myšlienka na jej biologickú matku. Žila v krajine Leva, čiže jej obyvatelia boli temperamentní, živí, ohniví. Adoptívny rodičia ju naučili šermovať ako muža. Dúfali, že pritom zabudne na svoj temperament. Nestalo sa tak. Síce sa na ich žiadosť zbavila všetkých neduhov, ale oheň v nej driemal stále.

Spomienkyna detstvo boli matné a predsa bolestivé. Boli priam kruté. Zopár sĺz sa jejskotúľalo po líci. Prudko ich zotrela rukou a usúdila, že spánok jej prospeje.Vyškriabala sa na vysoký strom a zaspala. Aký to však bol spánok! Skôrbdela ako spala. No na zemi spať sa bála. Ktovie aké tvory žili v tejtočasti.