Kapitánka

3. Kto si?

Zatiaľ Linu odviedol Midgel do kajuty. Zamkol za nimi dvere. Midgel sa naklonil tesne pred jej tvár.
,,Kto si?" zvýšil hlas.
,,Lina Kord," nahla sa bližšie k nemu až sa takmer dotýkali.
,,To nie je tvoje meno," zasmial sa. Stále ju pozoroval a nespustil z nej oči. Jeho oči boli vnímavé a prepaľovali ju skrz-naskrz.
,,A čo za to, že ti to prezradím?" hlboko sa mu pozrela do očí.
,,Čo tak jednu noc?" navrhol.
Zase sa v nej ozvala tá časť jej šarmu, ktorá bola odjakživa vypočítavá:
,,Jedna noc je málo. Nezabúdaj, že ti poviem svoje pravé meno."
Pobozkala ho na pery a prehĺbila bozk.
,,Čo ak mám ženu?"
,,Nemáš," zasmiala sa práve tak zvodne, ,,V živote si nepobozkal ženu."
,,Ako to vieš?"
,,Kým som ťa bozkávala, nevedel si čo máš robiť. Kde je tvoje lôžko?"
,,To ako...moje lôžko je tu," dramaticky ukázal na posteľ.
,,Och nie, nie, nie. To je predsa moja posteľ. Alebo ma necháš spať na zemi?" zaklipkala očami a ihneď sa hrane zasmiala.
,,Práve pre toto neznášam ženy."
,,Ani ja ťa neobľubujem. Buď pokojný," zasmiala sa, ,,Vy, muži! Na všetko nám skočíte. Si špinavý, prašivý pirát. Prečo by som sa mala s tebou deliť o jedno lôžko?"
,,Fajn!" zakričal a treskol dverami. Naštvala ho už len tým, že ho porazila, nemusela vyťahovať jeho pôvod. Hnevali ho jej oči. Hnevala ho jej odporná povaha. Vytiahol spod košele kľúč a zamieril si to tam kde vždy.
Začala sa smiať, tentoraz pobavene a úprimne. Presne ako čakala, tak urobil. Presne ako čakala...urazil sa. Vedela, že sa urazí. Bol to presne ten typ muža, ktorý má priveľké sebavedomie. Bol jej ukradnutý. Bol síce pekný, ale to ešte nič neznamenalo. Aspoň nie pre ňu. Zhlboka sa nadýchla. Odteraz bude žiť lepší život. Nebude šľapka, ani slúžka. Teraz rozhoduje sama za seba. Teda TAKMER sama za seba. Bola na lodi pirátov. V duchu jej naskočili písmená, napísané, akoby ich sama bola videla:

Piráti sú násilníci, klamári, vrahovia, zlodeji, odpad spoločnosti. Najlepšie je sa im vyhnúť.

Lenže čo kedy pre ňu znamenala 'spoločnosť?'
Na tvári sa jej objavila grimasa a znetvorila jej peknú tvár.
Čo spravila táto 'spoločnosť ' pre obyčajných ľudí? Zrazu sa v nej objavil hnev. Nikdy nič! Pocítila akýsi prirodzený odpor k ľudom 'spoločnosti.'

Rozhodla sa, že ak to nedokáže zmeniť, nič meniť nebude. Ruky ju ešte stále boleli od boja s Midgelom. Vedela, že keby s ním bojovala ešte raz, tak nevyhrá. Dnes už určite nie. V každom prípade bol úžasný šermiar, takého ešte nestretla. Myšlienkami sa vrátila k boju na palube. Ako sa tak stále venovala myšlienkam, pochopila. Nebola o nič lepšia ako ostatní piráti. Vraždila. Aj keď v sebaobrane, ale stále to bola vražda. A to sa ani nezameriavala na pirátov. Zavraždila každého, kto jej stál v ceste.
Do očí jej vhŕkli slzy. Predstavila si, že možno z tých mužov tiež čakalo doma také dievčatko ako ona. Možno tiež mali rodinu... A ona ich zabila. Čo to do nej vošlo? Sadla si na posteľ a plakala. Plakala nad svojím otcom. A horko plakala nad tými, ktorých zabila.

V živote už nezabijem človeka. Ani sa ho nedotknem, rozhodla sa a predsa to bolo akési zvláštne, tých ľudí nepoznala, ani nevedela akí boli.

Midgel zrazu otvoril dvere kajuty a pozrel sa na ňu. Plakala.
,,Ts, ts, ts. Lina Kord, máš ísť na večeru."
,,Tak skoro?"
Neodpovedal, iba vošiel do kajuty, zatvoril dvere a hodil k nej vreckovku so slovami:
,,Ukľudni sa, Lina Kord."
Vysmrkala sa a utrela si slzy.

,,Nič si nevidel," upozornila ho.

,,Ale videl, zlatko," uchechtol sa.
Midgel sa začal prehrabávať v skrini v rohu izby. Skriňu zdobili krásne vyrezané ornamenty, znázorňujúce vlny na mori. Nakoniec vybral zo skrine bielu blúzu a kožené nohavice. Hodil jej ich k nohám.
,,To si obleč. Tam na stolíku máš stuhu, ktorou si zaviažeš vlasy. Čakám ťa pred izbou."
Lina sa na neho neveriacky pozrela.
,,Toto si nikdy neoblečiem, počuješ?" pribehla k dverám a búchala päsťami na dvere, za ktorými len pred malou chvíľou zmizol Midgel. Po chvíľke kriku a buchotu sa Lina nešťastne pozrela na kôpku vecí.
Prezliekla sa a vlasy si uviazala stuhou. Pozrela sa do malého zrkadla. Vypadala ako chlapec. Midgel mal pravdu. Stačilo to na to, aby zamaskovala svoju ženskosť. Ale keď to bolo tak pohoršujúce! Nevedela si pomôcť.
Otvorila dvere, priam ich rozrazila, čím prekvapila Midgela. Premeral si ju pohľadom od hlavy po päty a lišiacky sa usmieval.
,,Čo je?" vybafla na neho Lina.
,,Už len tvrdiť, že si kontra a možno to prežiješ."
,,Takže ty chceš zo mňa spraviť kontru?"

Kontra bolo pomenovanie ženy a znamenalo: opačná. Kontra bola žena, ktorú duchovia ešte ako malé bábätko, zmenili na muža. Lenže v ženskom tele. Čiže silou a rozumom muž, telom žena. Dávna odstrašujúca rozprávka pre ženy, aby poslúchali svojich mužov, inak budú mať deti-kontry. Týmto ju ako malú strašili.

,,Chceš prežiť dnešný deň?" opýtal sa Midgel.
,,Áno."
,,Tak budeš tvrdiť, že si kontra," Midgel sa otočil Line chrbtom na znak, že debata je uzatvorená.
,,Nebudem to tvrdiť," vydýchla.

Nie. Nikdy nebude tvrdiť nepravdu. Je žena. Buď skončí jej život v mori so žralokom, alebo v boji.

,,Tak nech sa ti páči. Skoč žralokom do papule," akoby jej čítal myšlienky.

Nič nato nepovedala. Veď čo kto môže povedať na rozsudok smrti?
Ticho kráčala za Midgelom, rozmýšľajúc čo bude ďalej.
Midgel zastal pred dverami. S úškrnom gavaliersky povedal:
,,Moja pani, až po vás."
Chcela mu odseknúť, že je sprostý a že ten úškrn oľutuje, no nestihla. Otvorildvere. Sieň bola veľká a pri stole bolo asi šesťdesiat pirátov.
Všetky oči sa zastavili na Line.
Midgel zavrel ťažké dvere siene, dobehol ju a naviedol k prázdnemu miestu.Odsunul Line stoličku a dramaticky jej naznačil nech si sadne.
Po celý čas bolo v sieni absolútne ticho. Nikto nebol prekvapenejší ako sámKapitán.
Zrazu v jeho jedálni nastalo ticho. Prvýkrát za večnosť. Nikto neprehovoril anislovo. A mohla za to žena. Hádam sa história na tejto lodi opakuje?
Midgel si sadol medzi Linu a otca.
,,Hlasovanie," naznačil perami Kapitán.
Midgel na hlasovanie celkom zabudol, ale predsa sa postavil a povedalrozhodným, pevným hlasom:
,,Stretli sme sa po ďalšej úžasnej akcii. Máme pre každého mešeczlatých..."
Ozval sa jasot pirátov, tlieskanie a pískanie.
,,Ticho!" zaburácal Midgel mohutným hlasom a pokračoval:
,,Ako isto viete, na tejto akcii sme objavili ženu. Bojovníka najväčšíchrozmerov," ignoroval nespokojné mrmlanie a ďalej pokračoval: ,,A pretožesme sa nezhodli na vyhlásení rozsudku, čo urobíme s touto ženou, budemehlasovať. Každý z vás, bude hlasovať buď za smrť, alebo za život. Kapitán aprvý a druhý dôstojník hlasovať nebudú. Po hlasovaní povieme rozsudok. Ak vyhrásmrť, utopíme ju a potom až pôjdeme večerať. Ak však zvíťazí život, hostinabude trvať do skorého rána."
Midgel si sadol. Bol si istý, že Lina bude žiť. Piráti sú hladní a ak ešteniečo bude zdržovať ich večeru, tak sa povraždia navzájom. Šikovný ťah.
Nakoniec však dopadlo všetko úplne inak, než mal Midgel v pláne rozsudok bolpolovica proti polovici. Záležalo na poslednom pirátovi, Sile, aby povedalrozsudok a tým naklonil váhu osudu na jednu alebo druhú stranu.
Sila pomaly predniesol: ,,Môj rozsudok znie..."