,,Ty si naozaj len bezcitný parchant," vypľula som.
Zodvihol kútik úst.
,,A čo si potom ty? Vrahyňa prahnúca po pomste a dožadujúca sa spravodlivosti?" Na ničom inom mi viac nezáležalo. Bol tu, stál predo mnou a čo bolo hlavné, bol zraniteľný.
Vyst...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nasledujúce dva dni som preležala v posteli s horúčkou. Aurel okolo mňa chodila potichu ako myška, aby ma nezobudila, keď sa mi podarilo zaspať, a hneď ako som otvorila oči, priniesla mi teplý vývar a čaj.
"Ďakujem," venovala som jej úsmev a ona prikývla.
"Robila som ho sama," pyšne prehlásila, na čo sa mi na tvári dalo zbadať prekvapenie. Nevedela som, že vedela variť.
Opatrne som sa v posteli posadila a môj úsmev sa rozšíril. "Tak to bude určite vynikajúci."
Po rozhovore, ktorý mala Aurel s Yongom, a ktorý som nechtiac začula, bola veselšia a už sa nebála každého cudzieho zvuku. Rýchle pohyby jej stále robili problém, ale aj to sa zlepšovalo. Dnes ráno som ju na chodbe počula rozprávať sa s Chaewon, čo bola novinka. Chaewon nerada spoznávala nových ľudí a nerada sa zamotávala do Hyeonových sračiek.
Už niekoľko dní som sa odhodlávala Aurel položiť otázku, ktorá mohla všetko zmeniť. Nikdy som tie slová však nevyslovila. Vedela som, že ak to neurobím teraz, potom nikdy.
"Aurel?" Obrátila som sa na ňu, sediacu v mäkkom kresle, oblečenú v modrej teplákovej súprave od Byeol.
Smaragdové oči plné záujmu mi ihneď venovali pozornosť. "Áno?"
Odkašľala som si. "Pozri," začala som opatrne, "toto nie je môj domov a o chvíľu v tejto vile nebudem. Neviem, či ti Hyeon dovolí ostať tu, preto potrebujeme plán. Mám pre teba niekoľko návrhov, dobre?"
Aurel nervózne prikývla a začala si klepkať nohou o zem.
"Môžem ti zabezpečiť domov, milujúcu rodinu ďaleko odtiaľto a zaplatiť ti štúdium. Môžem ti pomôcť dostať sa do najlepšieho detského domova alebo môžem... môžem..." tie slová zo mňa vychádzali ako z chlpatej deky. Sama som nevedela, čo za hlúposť som to robila.
"Alebo si ťa môžem adoptovať. Budeš pod ochranou papierov, takže ak by sa po teba niekto vrátil, nemôže ťa vziať inak ako násilím a ver mi, že by som ťa za každú cenu ochránila."
Nezdalo sa mi, že Aurel premýšľala. Vyzerala, akoby odpoveď na moju otázku už dávno vedela.
"Mohla by si si ma adoptovať?" Jemným hláskom vyslovila túto prosbu a mňa čosi zahrialo pri srdci.
"Áno. Ale Aurel," nahlas som preglgla, "nie som dobrý človek. Robím ohavné veci a takmer po celom svete mám nepriateľov."
"Ohavné veci z nás nerobia zlých ľudí, to dôvody, prečo robíme tie veci definujú, akí sme."
Mala som pocit, že sa mi pohľadom zaryla do duše a videla všetko, čo som kedy spáchala. No Aurel sa na mňa iba usmiala. "Nie si zlý človek, Luan. Ak by si bola, nikdy by si ma nezachránila." S týmito slovami sa postavila a zanechala ma v izbe samu.
