Zhrnula som Jolin všetko, čo prišlo v digitálnej podobe zložky o Samovi Valthovi. Zistiť jeho slabé miesta a vymyslieť plán, ako ho zbaviť jeho právoplatného miesta, bolo jednoduché. Čudovala som sa, že Jolin potrebovala moju pomoc. Asi naozaj vyšla z cviku.
Spolu sme vymysleli, ako to všetko musí urobiť, aby dosiahla to, po čom túžila. Tri dni sme strávili v jej malom domčeku, ktorý si zakúpila pred dvoma rokmi. Boli sme tam v bezpečí a vedela som, že sa nemusím obávať toho, že ma zabije. Teraz by to neurobila. Nie, keď ma potrebovala.
"Tell me, why can't you fly with me to Vegas and help me?" (Povedz mi, prečo so mnou nemôžeš letieť do Vegas a pomôcť mi?) vyzvedala Jolin.
Už asi po stýkrát som jej opakovala to isté. "I have my own problems here and I can't run from them, I need to stay and fight." (Mám tu svoje problémy, pred ktorými nemôžem utekať, musím ostať a bojovať.)
"If you ever need something or you are in Vegas, come see me." (Ak by si niekedy niečo potrebovala alebo budeš vo Vegas, príď ma pozrieť.)
Prikývla som a na tvári sa mi objavil úprimný úsmev. "Be careful." (Buď opatrná.)
"I will." (Budem.)
Jolin mi venovala posledný pohľad a potom nastúpila do čierneho SUV. Nečakala som, kým sa mi auto úplne stratí z dohľadu. Nasadla som do strieborného mercedesu, do ktorého som sa zamilovala hneď, ako mi ho Haneul ukázal. Samozrejme, že po príchode do mesta som ho na verejnom parkovisku zbavila sledovacieho zariadenia, ktoré som hodila do koša. Takže nech už moju polohu sledoval Haneul, Hyeon, či ktokoľvek iný, auto je stále zaparkované na parkovisku v strede mesta, zatiaľ čo ja sa vyvážam, kam sa mi zapáči.
Zastavila som na červenú v dvojprúdovke a čakala, kým konečne naskočí oranžová. Vtom sa ma zmocnil nepríjemný pocit. Pozrela som doľava a zbadala zbraň mieriacu na moju hlavu. Okamžite som šliapla na plyn a vyhla sa tak guľke. Autom som vletela do križovatky a len tak-tak sa mi podarilo nič nenabrať. Ten, kto po mne strieľal z auta ma nasledoval.
Zrýchlila som a preradila. Toto nebolo dobré. Bolo isté, že to na svedomí nemala Delan.
Zákrutu som vzala šmykom. Gumy zaspievali a skôr ako sa stihli spamätať, prudko som odbočila do druhej strany.
Vtom som si spomenula na mobil, ktorý som si kúpila včera. Slúžil mi na jeden účel, a to hovor Hyeonovi. Jeho číslo som mala od Yonga, ktorý mi ho nechal na malom papieriku. Povedal, že ho mám použiť v prípade núdze. No tak toto bol prípad núdze dva.
Mobil som dala na reproduktor a položila medzi sedačky.
Po troch zazvoneniach to zdvihol.
"Neopováž sa to povedať," sykol do mobilu.
"Hyeon," oslovila som ho. Mlčal.
"Hyeon?"
"Čo." Neznelo to ako otázka.
VOCÊ ESTÁ LENDO
A shooter always gets shot
Ação,,Ty si naozaj len bezcitný parchant," vypľula som. Zodvihol kútik úst. ,,A čo si potom ty? Vrahyňa prahnúca po pomste a dožadujúca sa spravodlivosti?" Na ničom inom mi viac nezáležalo. Bol tu, stál predo mnou a čo bolo hlavné, bol zraniteľný. Vyst...