This is HOME...

Sedím v aute. Môj pohľad behá po všetkých tých stromoch mihajúcich sa pred mojimi očami. Zakrývajú do mandarínkova sfarbenú oblohu a skovávajúce sa slnko, ktoré sa čoskoro uloží na spánok. Tóny hudby v mojich ušiach spôsobujú eufóriu môjmu srdcu, ktoré zažíva ťažkú operáciu – uzdravovanie. Rýchlosť auta zapríčinila, že ma sedačka viac pohltila a pás objal okolo krku, ale môj pohľad sa stále nezmenil. Mieril tam... tam ďaleko, kde sme sa kedysi stretávali... tam kde spomienky boli ešte len pred nami a duše boli spojené... tam kde sme sa nikdy necítili sami... boli sme len my dvaja...
Stromy sa začali strácať a menili sa na polia.. dlhé polia slnečníc... slnečníc so sklonenými hlavami ponorenými do zeme... Chcela som tam byť s nimi, ležať medzi nimi a sledovať zem... a veriť, že ráno zase príde slnko, po ktorom tak túžili..
Mandarínková obloha sa pomaly menila na citrónovú a z druhej strany prichádzali losové mraky, aby zakryli stratu slnka.
Slnečnice tak žiarili... žiarili temnotou, ktorá ich pohlcovala a citrónová obloha ich len rozsvecovala.
Môj zrak spočinul na každej jednej slnečnici okolo, ktorej sme prešli. Chcela som dýchať s nimi... rovnaký vzduch... rovnakú vôňu... rovnaký život... pozerať sa na hviezdy a mať milióny spoločníkov tam hore, ale aj na zemi... chcela som cítiť život tam vonku... prechádzať sa a nezastavovať potoky sĺz, len aby som nebila stále odsudzovaná... chcela som byť milovaná ako sa oni milovali navzájom a ako veľmi milovali slnko...
Odopla som pás. Auto náhle spomalilo. Otvorila som dvere. Jedna noha vyletela von z auta a druhá išla hneď za ňou. Stupila som na tvrdú zem. Celé telo sa začalo dotýkať trávy pokrytej večernou rosou. Auto prudko zabrzdilo a vydalo piskľavý zvuk. Počula som krik. Všade sa ozývalo moje meno, ale moje nohy mi nedovolili zastať... Bežala som... bežala som s vetrom o preteky... cítila všetky tie dotyky, ktoré ma poháňali vpred... volali ma k sebe a ja som im nevedela odolať... chodila som medzi nimi... srdce mi neprestávalo búšiť a jediné, čo som robila... dotýkala sa ich... utešovala a plakala rovnako s nimi... moje pery sa dotýkali ich čiernych smutných tvárí, jednu po druhej... Bola som tam s nimi a oni so mnou... Už navždy... THIS IS HOME...