Ona
Mala chuť na kapučíno.
Ale nie na hocaké.
Na to pravé.
Na to čo robia v kaviarni s názvom Seat's caffè.
Prestala snívať a rozbehla sa smerom ku kaviarni.
Otvorila dvere a postavila sa k pultu.
Ihneď ku nej pribehol Dylan.
Dylan je chlapec, ktorý už od svojich 10 rokov pomáha svojmu otcovi s podnikom.
Je milý, pozorný a je to jej jediný kamarát.
" Tak čo to bude dnes kráska? " opýtal sa jej Dylan a hriešny úsmev mu neschádzal z tváre.
" Dyly to čo vždy, orieškové kapučíno poprosím." s úsmevom mu odpovedala.
Síce s menším ako mal on ale podstatné je že ho vôbec mala.
On
Znudene sa pobral ku svojmu autu.
Stále na ňu myslel.
Nemohol zabudnúť na tie smutné oči, ktoré hľadeli len do zeme.
Chcel aby sa na neho pozrela.
Len raz.
A usmiala.
Billy dostal chuť na kafé.
Auto zaparkovalo pred kaviarňou a Patrick chcel zostať v aute.
Nemal náladu na všetky oči sledujúce ho spoza svojich káv.
Bleskovo pohľadom preskúmal ľudí sediacich v kaviarni.
Oči mu zastavili na nej.
Sedela tam sama a rozprávala sa s ním.
Tak veľmi si želal aby bol na mieste toho chalana.
Usmievala sa naňho.
Stále a tak úprimne.
On chcel len jeden jej úsmev.
Ale bál sa.
Bál sa ako zareaguje keď ju osloví.
