Ona
Zobudila sa.
Urobila to čo vždy.
S ničím sa dlho nebabrala a nedala si na sebe záležať.
Jej auto zaparkovalo na parkovisku pred školou.
Hľadala ho.
No nevedela ho nájsť.
Naschvál dnes išla neskôr aby ho stihla, no nepodarilo sa jej to.
Zo skrinky si vybrala učebnice na hodinu biológie a pobrala sa do triedy.
Ako obvikle sa stiahla do poslednej lavice a sledovala ľudí, ktorý vchádzajú do triedy.
On
Naschvál si ráno privstal,aby prišiel do školy skôr.
Vedel, že ona chodí do školy načas.
Nikdy nemešká.
Pri pohľade na jej auto ho obaril mierny smútok.
So sklopenou hlavou sa pobral do triedy.
Prechádzal okolo lavíc a jeho pohľad stále mieril do zeme.
Bol smutný.
Tak veľmi ju chcel dnes vidieť.
Na zem spadlo niekomu pero.
Dokotúlalo sa až k jeho nohám.
Zohol sa pod lavicu a uvidel chudé, biele ruky,ktoré sa snažia zdvihnúť pero.
Postavila sa a pero držala už v ruke.
Neisto sa na ňu pousmial.
Zatvárila sa prekvapene, ale nakoniec sa na jej perách začal vytvárať úsmev.
Konečne sa dočkal.
Ona sa usmiala.
A len na neho.
