Ona
Ani nevedela ako sa dostala von z triedy do ktorej pred pár minútami prišla.
Nevedela kto ju ťahá von.
A nevedela ani kam má ten dotyčný namierené.
Ale kráčala vedľa neho podopierajuc sa o jeho rameno.
Jeho vôňa jej neoblomne bila do nosa.
Síce cítila tú vôňu, ale nevedela kto je to.
On
Višli von z triedy a on si ju hodil na ramená aby mu náhodou nespadla.
Kráčali pozdĺž chodby ku dverám, ktoré vedú na školský dvor.
Obaja nič nerozprávali.
Ona ani nevedela čo sa s ňou robí.
A on sa jednoducho hanbil niečo povedať.
Čakal pokiaľ prídu k lavičke na dvore a tam snáď odvahu dostane.
V hlave mu behali predstavy o tom ako sa na lavičke obaja smejú, objimajú a nikto z nich nemá žiaden problém.
Napokon sa dostali až k lavičke.
Obaja si sadli vedľa seba, tak že sa dotýkali iba bokmi.
Zahľadel sa na ňu a len tak sa pozeral.
Bez úsmevu, bez ničoho len pozeral.
" Čo je na mne také zaujímavé, keď sa na mňa len tak pozeráš? "
" Nič, chcel som ti povedať len ahoj"
" Ahoj" s úsmevom mu odpovedala.
Ahojte, tak zase som sa rozhodla ozvať sa vám. V prvom rade prepáčte že, časti sú v poslednej dobe tak nepravidelne pridávané, ale myslím že pri takejto forme príbehu to až tak moc nevadí...
Ďakujem za všetky vote baby ♥
