❗❗VYMYSLENÉ❗❗
„Konečne ťa vidím sestrička po 15 rokoch" povedal
„Ani si nevieš predstaviť aká som konečne šťastná" povedala som a stekali mi po tvári slzy šťastia
Volám sa Michaela. Mám 17 rokov. Žijem si normálny život, teda tak si to myslí moja mama a jej snúbenec. Režem sa, mam ppp (porucha príjmu potravy) ale mama o tom nevie, nevie to ani jej snúbenec. On je pre mňa ako cudzí človek. Najradšej by som pošla na Slovensko k otcovi a mojemu bratovi, hraje hokej. Nie nebývam na Slovensku. Ale v Taliansku. Keby vám poviem, že by som tu chcela zostať, klamala by som. A mam aj samozejme tu brata. V Taliansku... Mam chuť ho zabiť niekedy. No teraz jeho nebudem riešiť. Takto vypadám:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nič extra. Ale na to, že som tu už asi 15 rokov. TAK TOĽKO CHLAPCOV PREJAVILI NÁZOR! Nehovorim, že boli zlý hej to nie. Taliansky chlapci sú hot ass fack. Ale žiadny mi nesadol. Tak som ho ihneď odmietla. Ja som sice extrovert ale nie medzi ľuďmi s ktorými sa cítim nekomfortne. A tak je to aj doma. Tu na v Taliansku. Preto som si už aj chcela zakúpiť letenku na Slovensko. Ale samozrejme mama o tom nevie. Ani ten jej snubenec, viem že ma nemá rád lebo som že vraj štetka. Nazval ma tak vôli tomu, že som si dala raz tričko s trochu väčšim výstrihom. Tak či tak sa zaujímajú len o Nicka (to je ten brat vlastne on je jej nevlastný brat tu na v Taliansku). Samozrejme, že sa s nimi musím zhovárať len po Taliansky. Mama by si nedopustila aby som nebola dokonalá. Ale ja to tak nechcem. Chcem isť na Slovensko. Kde ma tam nikdy nikto nesúdil a neporovnával. Sice to bolo pred 15 rokmi ale to je jedno. Mala som 2 roky áno. Ale aj moj brat (teraz myslím na Slovensku) mal 4 roky ako sme sa od nich odsťahovali a rodičia sa rozviedli. S bratom zo Slovenska si píšem pravidelne. Len s ním sa tak bavím, a on jediný vie že mam ppp. O rezaní som mu nič nepovedala a myslím si, že ani nie je čas a dôvod to niekomu hovoriť. Nie že by som mu neverila ale ja si myslím, že mu nemôžem veriť tak ako by som mala. Poznala som ho len 2 roky. A spadla som do náruče mamy keď bol súd a on k ocovi. Chcela som ostať na Slovensku no bohužial. Mama rozhodla tak a aj súd, vlastne ona im dačo nakecala o ocovi a ja to už proste nechcem riešiť chcel isť na slovensko.
