It Happend For A Reason

3

Sedím v lietadle a pozerám ako pristávame. Teším sa ani neviem ako to popisať ale zasa sa aj bojím. Mama žije v tom že som v Kanade ale nie ja som na Slovensku v Bratislave na letisku. Výborne Michaela. Teším sa na mojho milovaného brata. A aj na otca. On o tom vie že mam prisť na Slovensko. Samozrejme mu to brat vykecal ale nevie, že pridem dnes. Písal mi brat že už ma čaká na letisku. Ale som strašne zvedavá ako to vypadá tu na na Slovesnku. Teším sa že STRAŠNE.

----------------------------

Už ho vidím. Je sám. Čo som rada. Viem že hraje hokej a nie raz už reprezentoval slovensko. Samozrejme som tie zápasy sledovala a sledujem doteraz. Skoro každý sledujem ale keby poviem že každý tak klamem. Ale to je jedno.
„Miša!" zakričal brat
„MAJOOO!!!" zakričala som naspäť kufre som hodila pod moje nohy a skočila mu do objatia. A áno môj brat je Marián Moško. A ja som Michaela Mošková, logicky. Nie mame som nedovolila aby mi zmenila priezvisko.
„Konečne ťa vidím sestrička po 15 rokoch" povedal
„Ani si nevieš predstaviť aká som konečne šťastná" povedala som a stekali mi po tvári slzy šťastia
„Už ťa nepusítm!" povedal Majo
„Ani ja teba!" povedala som furt v jeho objatí. On mi zobral kufre a ja som furt bola v jeho objatí. On ma odniesol až k jeho autu ja som bola natešená ale zase sa bojím.
„Ja bude reagovať otec? Predsa len nevie o tom, že mam prisť. Dúfam, že nedostane infarkt" povedala som
„Nie, podľa mňa normálne ako človek. Bude možno, no nie možno ale na 100% bude šokovaný. A myslím že mu padne aj nejaká ta slza, tak ako mne" povedal
„Tiez si myslím. Ale furt mam nejaký divný pocit, proste bojím sa ako bude reagovať" povedala som
„Neboj bude to v pohode" povedal
„Však ja viem kto by sa len na mňa netešil" povedala som
„Ty si sprosta" povedal

-----------------------------

„A ty si často dovážaš domov chlapcov?" povedala som
„Noo tak priemerne. Tak 1-2 do týždňa" povedal
„Jeeeeežiš. Takže im budeš venovať viacej pozornosti než mne" povedala som
„Miša! Čo som ti už hovoril. Nechcem ti nič hovoriť si moja sestra a po 15 rokov ťa vidím konečne ale s chalanmi budeš vycházdzať aj ty. Ja to viem. Nemusíš sa bát" povedal
„No dobre. Však kto by len so mnou nevychádzal" povedala som samozrejme zo srandy
„Michaela!" povedal
„Jeeežiš dobre, však ja srandujem srandujem" povedala som
„Vidim" povedal

--------------------------

„No vítaj doma" povedal Majo a vystúpili sme z auta
„Bože, to sa jak tu zmenilo..." povedala som
„Viem a dosť sa tu zmenilo" povedal
„Ako vôbec si nepamätám, že ako to vypadalo pred tým ale takto určite nie" povedala som a vošli sme do chodby. Oco bol v obývačke. Určite počul hlasy. Rozprávali sme sa tak asi určite. Keď nespí.
„Majo koho tu máš?!" povedal hlasnejšie z obývačky oco
„Noo... Proste poď tu" povedal
„Ja sa bojím" pošepkala som Majovi do ucha
„Nebooj" povedal mi taktiež potichu
„No kde si oco?!" povedal Majo
„Už idem!" odkričal mu naspäť a počula som kroky. Strach som mala cím viac tým väčší.
„No koho tu-" nedopovedal oco a ja som sa začala usmievať lebo mu vyšľa slza
„Prekvapenie..." povedala som a objala som ho
„Miška? Ako? A kedy?" povedal a syekali mu slzy
„Dneska som priletela" povedala som som furt v jeho objatí
„To si mi nevedel povedať Majo. Skoro infarkt som dostal keď som ju uvidel" povedal
„Prekvapenie ako povedala Miša" povedal
„A vieš čo... Mama žije v tom že ja sa teraz nachádzam v Kanade, ale všetlo ti porozprávam potom..." povedala som

NOVÁ ČASŤ! Ano viem moja aktivita klesa. Ale hlavne škola mi do toho zasahuje ale posnažím sa, aj keď to hovorím furt ale začalo byť von teplo a pekne taže trávim čas von. Inak 642 slov.

Beka😘