[Dokončené]
Melody Fitz
Ryker Barron.
Dievča, čo to nemalo v živote ľahké. Adoptívny rodičia, bezdomovec a nový začiatok.
Muž, ktorý dlhé roky nepoznal lásku. Boss mafie a obávaný muž po celom svete.
Čo ak osud zamieša karty a títo dvaja do seba na...
Buchol somnou do steny vedľa dverí. Rukou ma držal na krku silno ale zároveň nežne. Zapala som po dychu od vzrušenia a sledovali sme navzájom oči toho druhého.
,,Mysli si čo chceš, dievčatko ale faktom zostáva, že si moja. Tvoje telo a tvoja duša patrí mne. Skôr, či neskôr odložíš tvoje obrany na bok a vpustíš ma dnu." Druhou rukou ukázal na moje srdce a tvárou sa priblížil k tej mojej.
Pery mal len pár milimetrov od tých mojich ,,si moja." Pobozkal ma.
Pobozkal ma vášnivo a bez nehy. Bolo to natoľko vzrušujúce, že moje telo samé spolupracovalo. Ústa sa mi otvárali, naše jazyky bojovali bitku, ktorú nevyhrá ani jeden z nás ale stálo to zato. Rykerova ruka sa dotkla môjho prsa a zmagol mi ho. Zalapala som po dychu a bola pripavená na všetko, čo mi ten chlap plánoval spraviť.
Pomaly sa odomňa odtiahol ,,si moja." Prešiel ku dverám a otvoril ich. S krásnym úsmevom sa na mňa poslednýkrát pozrel ,,a nezabudni sa zamknúť, dievčatko." Zatvoril.
Nechal ma v byte samú, vzrušenú a zaskočenú zároveň. Môj prvý bozk. Jeden bozk a ja som bola ochotná mu dať všetko. Dostal ma a tá pusa ma v tom len utvrdila.
Celý utorok a stredu som nevystrčila nohy z bytu. Sedela som na gauči alebo ležala v posteli. Nešlo mi z hlavy to, čo sa stalo. Nevedela som ako prestať myslieť na ten bozk a vždy, keď som zatvorila oči, mala som svoju predstavivosť, ktorá ukazovala to, čo bolo po tom bozku, ak by neodišiel.
Z bytu som vyšla až v stredu večer, keď bol čas ísť do práce. Išla som rovno do svojej šatni a chystala sa tam na svoje prvé vystúpenie. Obliekla som si:
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Celý večer prebiehal v kľude a tance mi všetky do jedného vychádzali. S Oliviou sme sa rozprávali vždy, keď sme mali pauzu a krátko po polnoci som mierila do šatne.
Vošla som dnu a išla rovno ku stolčeku s make-upom. Pozrela som do zrkadla a zasebou videla muža.
Cudzí muž stál pri stene vedľa dverí a sledoval ma. Bol starší a vyzeral zvláštne. Pevnejší a pupok mu prevísal cez rifle, ktoré mal utiahnuté opaskom. Tričko mal čierne a metalové, zatiaľ čo rifle na ňom boli dotrhané. Vestu mal pritesnú a riflovú. Určite ju nezapne. Vlasy mal dlhé a vypnuté v cope. Brada bola dlhá viac ako desať centimetrov a na rukách mal čierne rukavice.
,,Čo tu chcete?!" Vyskočila som zo stoličky a otočila sa smerom k nemu.
,,Teba, zlatíčko." Povedal slizkým hlasom a začal sa ku mne prinližovať s nechutným úsmevom.
,,Nepribližujte sa!" Zhíkla som.
,,Lebo čo? Čo spravíš? Naozaj si myslíš, že by si sa mi vedela ubrániť?" Zasmial sa a z vačku vytiahol vreckový nôž.
Nahmatala som voňavky začala ich po ňom všetky hádzať. Hodila som všetko, čo mi prišlo pod ruku a keď mu vrazili do očí očné tiene, rozbehla som sa smerom von.
V poslednej chvíli ma schmatol a hodil o stenu. Vrazila som do nej príliš silno ale našťastie som nestratila vedomie. Bohužiaľ, muž ma schmatol a pritisol k sebe. Nôž mi priložil na krk a druhou rukou mi držal ústa.
,,Teraz ma počúvaj, bábika. Pôjdeme odtiaľto von zadným vchodom a ty nevydáš ani ten najmenší hlasok, pretože ak áno, zabijem ťa." Vrčal mi do ucha ,,rozumieš?"
Pomaly som prikývla.
Otvoril dvere a rýchlym krokom sme prešli cez chodbu. Presne vedel, že v stredných dverách na pravo nie je šatňa ale východ.
Vyšli sme von a keď sa dvere zabuchli, zostali sme sami dvaja stáť v tmavej uličke. Bola špinavá a presne takto som si predstavovala začiatok hororu.
,,A teraz to spravíme takto." Šepol ,,najpr ťa tu vytrtkám a potom sa rozhodnem, či ťa vezmem k sebe domov alebo ťa posuniem jednému známemu. Predá ťa na aukcii a bude z teba sfetovaná prostitutka." Pritlačil ma ku stene ,,si tu krátko a máš obrovský fanklub. Muži sú ochotný zaplatiť obrovké peniaze na chvíľu s tebou."
Obe ruky mi chytil nad hlavou a nôž si vrátil do vrecka. Chytil ma za vlasy a potiahol mi ich tak, že som bolestivo sykla a nútene zaklonila hlavu.
Znechutene som pozerala do jeho očí ,,si obyčajný bastrad bez výchovy. Tvoji rodičia museli byť sklamaní, ked ťa poprvýkrát videli. Asi preto nemáš žiadnu výchovu a ani ženu." Vyprskla som a opľula ho priamo do tváre.
Vo chvíli, keď to najmenej čakal, som mu kopla s kolenom priamo medzi nohy a dúfala som, že ma pustí a budem mocť bežať preč ale nie.
Muž zreval od bolesti ale nepustil ma. Namiesto toho mi vlepil takú silnú facku, že mi rozťal peru a hlava mi letela do prava.
,,Úbohé." Oblízala som si spodnú peru a utrela z nej krv.