Daddy's Secret [Dokončené]

42. Koniec ❤️

Vystúpili sme z lietadla a opäť nás čakala jazda autom.

Lievovi zazvonil telefón a s úsmevom ho zdvihol. Lenže ten, kto mu volal mu nepovedal dobré správy a úsmev mu zmizol. V tvári som videl strach a hnev.

,,A ste v poriadku?" Spýtal sa.

Keď mu dotyčný človek odpovedal, trochu mu odľahlo ,,dobre, povedz Stepanovi aby vás odviezol do najbližšej chaty. Ostatné vybavím."

Vydýchol si ,,aj ja teba. Ahoj."

Zrušil hovor a telefón dal do vačku. Pozrel na mňa ,,ak Brucea nezabiješ ty, ja áno."

,,Čo sa stalo?" Prekvapene som pozrel na Lieva.

,,Podpálil dom, v ktorom bola moja rodina." Povedal vážne.

,,Prečo?" Šepol som.

,,Pretože Melody je hneď vedľa v druhom dome." Vzdychol.

,,Takže chcel len odlákať pozornosť. Niečo má v pláne." Povedal som mierne rozhodene.

,,Pjotr, čo najrýchlejšie chcem byť doma." Liev znel dominantne.

Obaja sme nervózne čakali, kým odrazíme na miesto a pozerali von oknom. Dúfal som, že neprídeme neskoro, pretože táto výhoda, je najväčšou výhodou aká sa mi vyskytla. Ak sa podarí Bruceovi újsť a vezme aj Melody, už bude obtiažnejšie ich nájsť.

Auto zaparkovali pred domom a zlé bolo už len to, že pred domom ani na pozemku nebol žiaden človek. Pjotr a druhý Lievov muž vytiahli zbrane a išli dnu.

Lievovi niekto zavolal ale hovor trval len pár sekúnd.

,,Oheň je uhasený." Pozrel na mňa a mykol s hlavou aby som ho nasledoval. Vytiahol som zbraň a pevne ju stisol.

Vyšiel som na poschodie a kam ma viedol. Dvere na jednej izbe boli otvorené ale vnútry ani nohy. Mierili sme priamo tam.

,,Tu zostávala. Musel ju vziať." Odvetil Liev a odišiel prehľadať ostatné izby.

Prechádzal som po izbe, v ktorej spávala Melody a podišiel k oknu. Rozhliadal som sa po pozemku a zrazu to zbadal.

Videl som ako Bruce ťahá za lakeť moju lásku. Bránila sa ale nemala toľko sily aby sa mu vytrhla zo zovretia. Rozbehol som sa cez celý dom. Rýchlejšie som snáď nikdy neutekal. Vybehol som von a videl tú hrôzostrašnú situáciu.

Melody ležala na zemi a na nej sedel Bruce, ktorý ju škrtil. Musel som sa nenapadne dostať bližšie. Prešiel som za jeho chrbát a pár metrov od neho, som namieril priamo na jeho hlavu.

Vystrelil som.

Guľka sa mu prevŕtala cez hlavu a vyšla z čela niekam do neznáma.

Melody ho o sekundu neskôr zhodila zo seba a zdvihla hlavu. Rozbehol som sa k nej ako o život. Zbraň som zaistil a odhodil na zem. Spadol som na kolená a moja manželka na mňa skočila.

Pevne som ju chytil v náručí a stískal som ju akoby to bolo poslednýkrát. Nemohol som už ďalej čakať a vášnivo som ju pobozkal.

,,Milujem ťa, dievčatko." Šepol som.

,,Aj ja teba." Zaryla sa do môjho náručia ešte hlbšie.

Nemohol som uveriť tomu, že je po všetkom. Po tých pár dňoch odlúčenia som zistil akú dôležitú rolu hrá v mojom živote Melody. Dopĺňala ho ako puzzla puzzlu.

,,Prepáč." Šepla.

,,Začo?" Vzdychol som.

,,Zabil si svojho nevlastného syna kvôli mne." Zosmutnela.

,,Brucea som ľúbil ako vlastného ale vymkol sa kontrole. Pohltila ho moc, peniaze a namyslenosť. Bol z neho toxický a nebezpečný človek. Zabil by aj mňa, ak by som mu povedal, že mafiu nezdedí." Hladil som ju ,,nebola to tvoja vina. Môže si zato sám."

Melody sklonila hlavu ,,čo deti?"

,,Sú v poriadku a zdravé. Bianca je nádherná po tebe a Rayn tvoju neprítomnosť znášal ako veľký chlap ale často sa na teba pýta. Sú dokonalí." Usmial som sa.

,,Poďme domov. Chcem aby sme boli spolu." Prosebne na mňa pozrela.

,,Tvoje želanie mi je rozkazom, moja kráľovná." Zdvihol som ju a kráčal preč.

Poslednýkrát som zastavil a otočil sa na mŕtve telo môjho nevlastného syna ,,odpočívaj v pokoji, Bruce."

Cesta domov bola dlhá. Celú cestu na mne ležala v mojom náručí. Spala a aj napriek tomu, som ju hľadil a obíjmal.

Melody Barron

Po dvanásť hodinovom lete sme prišli domov a len čom sme otvorili dvere na chodbe, Rayn mi skočil do náručia ,,vrátila si sa."

,,Vždy sa k vám vrátim, zlatíčko." Dala som mu pusu.

Z očí mi tiekli slzy radosti a v náručí stískala svojho syna. O kúsok ďalej stáli moji svokrovci s úsmevom a Amélia držal moju dcérku.

,,Vitaj späť, Melody." S úsmevom ku mne kráčala.

Ryker vzal Rayna k sebe a v mojich rukách sa poprvýkrát objavila Bianca. Bola malinká a dokonalá. Neuveriteľne sa podobala na Rayna a Rykera. Ďalšia Barron srdcom, dušou a výzorom.

Sledovala som jej maličké telíčko a tváričku. Nevedela som sa vynadívať a po tvári mi stekali potoky sĺz.

,,Dával si na Biancu pozor, kým som tu nebola?" Spýtala som sa Rayna.

,,Áno. Som predsa jej veľký brat. Vždy ju budem chrániť pred každým chlapcom." Usmial sa Rayn.

Pohľad mi skĺzol na Rykera, pretože som vedela, z koho hlavy sú Raynove slová. Ryker sa snažil mať v tvári nevinný výraz ale oči ho prezradili. Bol na svojho syna hrdý.

Opäť sme spolu. Najkrajší pocit na svete. Nikdy neprestanem byť vďačná osudu a Layle zato, čo pre mňa spravili.

Koniec