Valeriya

2

"Семюель, ти знаєш, що ти гарний?" (Samuel ,ty vieš že si pekný?) povedala som po pár hodinách strávených vonku. On mi zjavne nerozumel. No aj tak nám bolo pekne. Netrebalo nám vravieť nič. "Val poď ideme" povedala mi Allysa. "Mne sa nechce" povedala som. "Neboj sa ešte sa s ním stretneš" zasmiala sa. "Tak dobre" povedala som a postavila som sa. "До побачення, Семюель" (zbohom Samuel) povedala som a odišla som.

"Je to čo robím naozaj zlé?" Spýtala som sa keď som keď sme prišli domov. Už som na Slovensku týždeň a so samuelom som bola už 4 krát vonku. Vždy s nami bola aj Allysa a Matúš , niekedy aj Dalibor. Allysa sa na mňa nechápavo pozrela. "Doma ma čaká Vasyl , mám sa zaučiť ako variť ,upratovať a byť dobrá žena a ja miesto toho behám za slovenským chalanom" posmutnela som. So samuelom mi je dobre. Lenže ja tu budem už iba na 4 týždne. "Neviem Val. Nepríde mi normálne aby ťa tvoja rodina nútila niekoho milovať. A keď ti je so Samom dobre , tak s ním buď čo najviac vieš. A rob si zážitky na ktoré nikdy nezabudneš. Vieš , niekedy sa nemôžeme pozerať na to čo nás čaká. Užívaj si každú minútu so Samom." Usmiala sa na mňa. "To bolo krásne Ali." Zasmiala som sa a šla som spať.

Mám dieťa s Vasylom. Boli sme naozaj krásna rodina. Užívali sme si každú minútu. Náš syn sa volá Samuel. Jedného dňa sa však naša rodina rozpadla. Boli sme už dlhšiu dobu spolu doma. Vasyl mal homeoffice a ja som bola na materskej. Začali sme sa pomaly nenávidieť. Hádali sme sa na každom kroku. A dnes tomu nebolo inak. "Ty štetka pojebaná" ziapal na mňa opäť. Dosť často ani neviem dôvod hádky. No táto mi bola osudná. Vasyl zobral nôž. Najprv išiel k Samkovy. Neprežil. Kričala som. No jemu sa to nepáčilo a tak zaútočil aj na mňa. Tiež som neprežila..

Zobudila som sa v strede noci na nočnú moru. Opäť. V poslednej dobe mám vela nočných mor. Ale od kedy som spoznala Samuela sa zmenili. Mám dieťa ktoré nosí jeho meno. Neviem či je fajn že sa so Samom stretávam, no momentálne na tom nezáleží. Zajtra , no teda už dnes sa s ním uvidím znova. Máme ísť na kolotoče. Teším sa ako malé dieťa pretože doma ma nikdy nechcú pustiť.

"Семюеле, якщо ми помремо тут сьогодні, принаймні залишимося разом назавжди." (Samuel ak tu dnes zomrieme tak aspoň zostaneme navždy spolu. ) Zakričala som keď sme šli na brutálny kolotoč. Bol obrovský. Keby naň idem sama , asi by som neprežila od strachu. No ja nejdem sama. Idem so Samom. A som si istá že keď bude so mnou on , bude všetko v pohode. "Neboj sa Val, my to dáme" povedal. Nerozumela som , no z jeho hlasu som usúdila že mi povedal niečo pekné.

Samuel :
Nerozumiem jej rečiam no je mi s ňou dobre. No mrzí ma to čo mi včera Allysa povedala.
Flashback:
"Vieš Samo , keď odíde už sa nestretnete" povedala mi. "Prečo ? Nepríde už za tebou?" Nechápal som prečo. "Je to ťažšie než sa zdá , no poviem ti to narovinu. Ked odíde , tak bude mať život s chalanom ktorého jej vybrali rodičia. A ak aj príde , nedovolím jej aby ste sa stretli. Mrzí ma to Samo" povedala a odišla. Ja som len zostal pozerať a nechápal som ako to myslí. Prečo jej to nedovolí?

Valeriya :
Samo mi kúpil cukrovú vatu a boli sme sa prejsť. Po asi pol hodine prechádzky mi ukázal krásne miesto. Videlo hviezdy. My sme si ľahli na zem a každý premýšľali nad svojimi vecami. "Ти можеш робити великі речі, Само. просто не здавайся" (dokážeš veľké veci Samo. Len sa nevzdávaj) povedala som mu.