Tajomná knižnica: Záhada čiernej knihy

Kapitola 9

,,Tak teda vitaj na palube našej lode Chraptík Zaland."
,,Som Zayn." Opravil som toho najškaredšieho piráta zo všetkých, asi to bol ich šéf mal kovový hák a drevenú nohu. ,,Odteraz si Zaland, je to tvoje nové pirátske meno." Prikývol som,lebo som nechcel vyvolať konflikt a myslel na to kde sú asi moje sestričky. Kam ich asi portál knižnice preniesol. Myslím, že Emmku do nejakej rozprávkovej krajiny,ale o Lune som si nebol istý nikdy mi nehovorila akú knihu má najradšej. Tak veľmi moc som túžil túto knihu dočítať,aby som sa ocitol späť v knižnici a našiel knihy kde sú ukryté moje sestričky,ale ako funguje knižnica starej pani Goldenovej nevie nik okrem jej samej a tá zmizla,takže len ja a moje sestričky ju môžme dostať späť, ale ako?

Emma

Ležala som na tráve a keď som otočila hlavu do strán všade okolo mňa bola zelená tráva s farebnými voňavými kvetmi a stromy,ktoré sa pýšili svojimi bohatými zelenými korunami. Poletovali tu včielky a motýle,ktoré hrali všetkými farbami. Cítila som sa tu veľmi príjemne,ale nebola som šťastná, lebo mojich starších súrodencov poslala knižnica do úplne iných kníh ako mňa a ja sa bojim,že by mohli byť v nebezpečí.
Posadila som sa a rukou pohľadila steblá trávy,boli jemné ako koberec a ja som začínala dúfať,že je Zayn aj Luna v poriadku a oni si vo svojich knihach poradia zo všetkým čo ich v nich čaká. ,,Hálo je tu niekto?" Zakričala som do prázdna,ale počula som len zašušťať lístie na stromoch. Vetru som nerozumela, tak som to skúsila znovu. ,,Hálo je tu okrem mňa nejeká živá bytosť s ktorou sa môžem porozpráva kde som?" Zase som počula len zašušťať lístie na stromoch a tak som začala byť zúfala,že okrem mňa tu nie je živej duše a ja som tak v tejto knihe sama,ale predsa musí existovať nejaký dej tejto knihy a ja to musím zistiť. Postavila som sa a vydala sa lesnou cestičkou predomnou do lesa.