z nenávisti láska 2

unesená

"Karin odlož tú zbraň prosím" blížila sa ku mne Mell "Mell zostaň tam kde si" zakričala som na ňu.

"Zlatko počúvaj ma" pozrela som na Toma "nerob to. Nie si vrah si silný človek ktorý musí robiť veci aby sa mal dobre" išiel pri mňa "Tom stoj prosím" stále som plakala a nedalo sa to zastaviť.

"Ja som zabila už druhého človeka" povedala som s plačom. "To není nič z čoho by si si mala ublížiť.....my sme ich zabili už veľa naozaj veľa a sme stále tu" povedal jeden s Tomovích kamošov.

"J--ja neviem čo má-mám spraviť" z toho plaču sa mi ťažko hovorilo "Karin zvládneme to spolu" povedal mi Tom.

Išiel bližšie ku mne Tom,zbraň mi rýchlo zobral a hodil ju na zem. Nasledovné ma objal.

"Všetko bude fajn" utišoval ma v objatí. Ja som nevedela prestať plakať. Po asi 2 minútach som sa ako tak ukľudnila a obaja sme sa na seba pozreli.

"Si silná žena" usmial sa na mňa Tom a začal mi utierať slzy. "Môžme ísť" opýtal sa Bill "pome" povedal Tom.

Ja som ho chytila za ruku a spolu sme išli.

"Ľúbim ťa Karin" povedala mi Mell a aj s Billom išli vedľa mňa a Toma.

Vyšli sme z domu, Tomovi kamaráti s Gustavom a Veroniku išli spoločným autom a ja,Bill,Tom a Mell spolu.

Sedela som vzadu v aute a hlavu som mala opretú o Tomové rameno. A Tom mal zase opretú jeho hlavu na mojej.

Konečne sme prišli domov a ja som išla rovno do izby. Išla som sa osprchovať a prezliekla som sa do pyžama.

Ľahla som si do postele pretože som bola unavená. Započula som však ako ide niekto za mnou.

"Spíš" opýtala sa ma Mell. "Nie" otočila som sa na ňu pretože som bola otočná chrbtom. Ona si vedľa mňa sadla.

"Si statočná veľmi Karin,ja keby mám spraviť tieto veci čo ty tak by som to nedala už" povedala a chytila mi ruku. Ja som sa na ňu usmiala.

"A ty si riskovala kvôli zase kvôli mne tehotná" povedala som jej. Ona sa usmiala,dala mi pusu na čelo.

"Dobrú noc Karin" postavila sa z postele "dobrú Mell" povedala som jej a odišla z izby.

Keď som zaspávala tak som počula ako si niekto vedľa mňa ľahol. Bol to určite Tom.

Ucítila som ako ide ku mne bližšie a bližšie.

Zrazu som ucítila nejakú handru pri mojej puse a mojom nose. Snažila som sa to dať preč ale nešlo to. Zrazu som len zaspala.

Tom pov-
Zobudil som sa celkom skoro ráno na gauči. Musel som zaspať pri pozeraní filmu. Chudatko Karin mal som byť pri nej.

Pomaly som sa postavil z gauča a išiel za ňou do izby. Keď som však otvoril dvere tak tam nebola. Napadlo ma že je asi v kúpeľni keď som sa tam šiel pozrieť tak nebola ani tam. Ešte môže byť v kuchyni alebo na záhrade.

Obe miesta som pozrel a nikde nebola. Išiel som rýchlo k Billovi do izby.

Oni ešte spali "Karin tu není" povedal som a oni sa obaja prebrali veľmi rýchlo "ako myslíš že není" postavil sa Bill a išiel za mnou "ja neviem není tu proste"odpovedal som a išiel som rýchlo pre telefón do obývačky jej zavolať.

Mobil jej zvonil tu. Išiel som tam kde to zvonilo a bolo to v izbe na nočnom stolíku.

"Kurva" zakričal som a išiel za Billom do obývačky.

"Čo spravíme" opýtal som sa ho "nemám šajnu" odpovedal. Ja som zavolal opäť mojim kamarátom čo tu boli včera ale zavolal som sem len troch.

Po čase konečne prišli.

"Viktor potrebujem aby si sa dostal do kamery čo je tu na ulici" povedal som mu počas toho ako išli za nami.

Sadli si za stôl,Viktor vytiahol notebook a zapal ho. Snažil sa dostať do kamier. Po pol hodine sa mu to konečne podarilo.

Dostal sa do kamery pred naším domom.

Zastavila pri našom dome nejaká čierne dodávka. Spolujazdec išiel sám do nášho domu. Skúšal otvoriť dvere ale boli zamknuté. Chvíľu tam stál a potom išiel pri kuchynské okno.

To není možné veď som spal v obývačke tak ako to že som ho nepočul.

Chvíľu sa nič nedialo a potom sa otvorili vchodové dvere a on držal na rukách  Karin. Ona spala takže sú len dve možnosti a to tie že buď ju uniesol počas spánku alebo ju uspal. Jeho tvár nebolo vidno lebo mal na sebe čiernu šatku a šiltovku.

"Kto to je" opýtal sa Viktor. Ja som len pozeral na tú obrazovku "neviem"

"Počkaj... Vráť to a stopni to" povedal som Viktorovi lebo keď auto odchádzalo tak bola vidieť ŠPZ. "Skús nájsť tú ŠPZ" povedal som Viktorovi. On ukázal hlavou áno a išiel hľadať

Karin pov-
Pomaly som otvorila oči. Hlava má strašne bolela ako by mi niekto buchol niečím silnín po nej. Keď som si pomaly sadla pretože som ležala na posteli tak som si uvedomila že nie som vo svojej izbe.

Bola som v malej izbe kde bolo jedno okno a drevené dvere. Bola tu jedna posteľ,stôl,stolička a stena namaľovaná na šedo. Vyzeralo to ako by som bola u niekoho doma.

Rýchlo som sa postavila k dverám s tým že odídem ale boli zamknuté.

"Haló" kričala som a snažila sa otvoriť dvere "pomôžte mi niekto" buchala som silno na dvere keď v tom som započula kroky idúce pri moju izbu.

Hneď som sa od dverí dala ďalej a niekto dvere odomkol a otvoril.

Sme pri konci. Dúfam že sa vám to páčilo a môžte sa tešiť na druhú časť;)