z nenávisti láska 2

mala som radšej zomrieť

Bol to Tom.

"Karin ideme domov" vyzeral dosť naliehavo.

"Ale ja nemôžem" pozerala som na neho a on išiel pri mňa "Karin môžeš není to tu bezpečné a lekári o tom vedia neboj sa"povedal mi.

Ja som si teda sadla "na"podal mi mikinu. Bola asi jeho pretože moja nebola určite.

Obliekla som si ju,Tom má chytil za ruku a išli sme.

Na recepcii nás zastavila recepčná"moment" zakričala keď sme pomaly vychádzali z nemocnice.

Otočili sme sa "potrebujem ešte slečna váš podpis" zakričala na mňa. Ja som teda išla podpísať papier čo mi dala a Tom ma čakal pri vchode.

Keď som to podpísala tak som išla späť za Tomom,on mi chytil ruku a išli sme do auta.

"Pome rýchlo" povedal Tom hneď po tom ako sme si sadli do auta za Mell a Billom.

"Poviete mi niekto čo sa deje?" opýtala som sa ich. Zostalo ticho.

"Halóooo" dodala som.

Naozaj ma zaujíma čo sa deje. Mám strach čo ak to je niečo vážne. A prečo sa vlastne chovajú tak divno?

"Karin všetko ti to doma povieme" ozvala sa Mell spredu.

Ja som sa teda oprela o sedačku a pozerala von z okna. Celú cestu v aute nepadlo ani len slovo. Ale Tom bol celú cestu na mobile a pozeral letenky. Divné

Konečne sme prišli domov a ja som sa nevedela dočkať kedy zistím čo sa to deje.

Vošli sme dnu a ja som si sadla za stôl. Ostatný tiež. Oproti mne Mell,vedľa Mell Bill a vedľa mňa Tom.

"No takže čo sa deje?" pozrela som na nich a oni čudne na mňa.

"Karin" povedal Tom,chytil mi ruku ktorú som mala na stehne a pozrel sa na mňa.

"Je tu jedna mafia ktorá" nadýchol sa"ide po tebe........teda nie mafia ale konkrétne člen od nich" pozeral celý čas na mňa.

Cítila som strach. Prečo po mne ide mafia? Ako má vôbec poznajú? A aký člen ide po mne?

"Tom začínam sa báť môžeš mi povedať kto je ten člen?" nervózne som sa ho opýtala.

"J--jakub" povedala Mell.

Ja som na ňu pozrela. Všetko bolo ako zo spomaleného filmu. Dúfam že je to len zlý sen. Pomaly som pozrela aj na Billa ktorý na mňa pozeral a po chvíli som pozrela pomaly aj na Toma. Ten mi hladkal ruku a pozeral na mňa.

"T---to nemôže byť pravda" krútila som hlavou a cítila ako sa mi hrnú slzy do očí.

"Karin všetko bude fajn...ty zajtra pôjdeš preč a my to tu vybavíme" povedala mi Mell a ja som na ňu pozrela.

"Áno? A kam asi pôjdem? A ako my to tu vybavíme? To sa budeš ohrozovať kvôli mne?Nájde ma všade "povedala som jej.

"K otcovi...a áno ja im pomôžem a ukážem tomu hajzlovi s kým si začal"povedala. Ja som na ňu pozrela a len som sa zasmiala "ja do takýchto sračiek môjho tata ťahať nebudem a teba tiež nie" povedala som.

"Karin ale-" začal Tom ale hneď som ho aj prerušila. "Nie Tom žiadne ale. Je to moje posledné slovo. Mám len jeho a nemôžem o neho prísť a to isté aj Mell"pozerala som na neho.

Postavila som sa od stola "a kam ideš teraz" kričala po mne Mell. "Do izby a ani za mnou nechoďte nechcem vás ani vidieť" zakričala som späť,vošla do izby a treskla dverami.

Sadla som si na zem a oprela sa o dvere. Slzy mi tiekli po tvári. Som z toho mimo. Najprv zomriem,a teraz zistím že ide po mne Jakub. Mala som radšej zomrieť a netrápiť sa ďalej ako teraz sa trápiť a nevedieť ani čo sa stane.

Tom pov-
Trápilo ma sa pozerať na utrápenu Karin. Už nebola ani zďaleka taká usmievavá ako som ju poznal. Teraz je každý deň len a len bez života....ale ja sa jej vlastne ani nečudujem.

"A čo teraz?" opýtala sa Mell. "Ja neviem musíme vymyslieť plán" povedal som "obávam sa že nepomôže nič už" dodal Bill.

"Idem za ňou" postavil som sa od stola a išiel za Karin.

Dvere mala zamknuté a počul som jej plač. Tak moc mi to vnútri ubližovalo keď ona je na tom takto zle a ja jej nemám ako pomôcť.

"Karin otvor prosím" povedal som "chcem byť sama Tom" hlas sa jej triasol.

"Ale ja nechcem Karin prosím....moc ťa prosím" v živote som nikoho neprosil.

Zostalo ticho a počul som ako sa dvere odomikajú.

Otvorila dvere a mala celé oči červené z plakania.

Ja som vošiel do izby,dvere som zatvoril a zamkol aby nikto nešiel za nami.

Karin si sadla na posteľ a ja vedľa nej.

"Karin pozri na mňa" ona na mňa pozrela a ja som jej začal utierať slzy.

"Vieš čo som ti povedal? Že budem vždy pri tebe nech sa deje čokoľvek a že-" prerušila ma "áno to presne si povedal a teraz ma posielate preč" pozerala na mňa a potom pozrela na zem.

Mala pravdu. Ja som jej povedal že budem vždy pri nej a teraz sa jej chcem zbaviť ale robím to len kvôli nej.

"Pretože tu to není bezpečné Karin" povedal som "ale prečo má posielaš preč od teba? Prečo?" pozrela na mňa

Ja som jej pohladkal tvár "lebo ťa ľúbim Karin a záleží mi na tebe"

Sme pri konci. Dúfam že sa vám to páčilo a môžte sa tešiť na druhú časť;)