"Uvoľní sa a ukáž mu že nemáš strach" ozval sa v slúchadle Tom.
Jakub sa priblížil pri mňa,ja som sa postavila a privítala sa s ním. On mi dal pusu na obe strany líca(viete ako to myslím) a potom sme si obaja sadli.
"Myslel som že ťa už neuvidím a budem si musieť ísť po teba" povedal mi jeho hrubým hlasom.
"Chcela som ti uľahčiť prácu" zasmiala som sa. Zasmiala som sa na silu,pretože najradšej by som sa teraz postavila a dala mu päsť do tváre. Takú ako Gustavovi.
Prišiel za nami čašník. Ten čo má predtým balil.
"Čo vám prinesiem" spýtal sa nás a ja aj Jakub sme pozerali do menu.
"Ja si dám lososa a tu prílohu" povedal Jakub. Čašník si to zapísal a obaja pozreli na mňa "a vy" spýtal sa ma čašník.
Ja som pozerala ešte na menu a potom som pozrela na toho čašníka "ja vás poprosím ten steak s prílohou" povedala som,on si to zapísal "a na pitie?"
"Kofolu" povedala som "ja si dám Fernet" povedal Jakub. Čašník ukázal áno a odišiel.
"Tak čo Karin ako sa ti žije bezo mňa" pozrela som na Jakuba "úprimne" usmiala som sa "nikdy mi lepšie nebolo" povedala som mu.
On sa len zasmial "mne si chýbala" povedal.
Snaží sa aby som mu naletela na tieto jeho reči a vrátila sa s ním ale ja tú jeho hru poznám veľmi dobre.
"Ako sa má Mell" nechápavo som na neho pozrela. Nechápem prečo sa ma pýta zrovna na ňu. "Dobre sa ma" odpovedala som mu.
Prišiel čašník a podal nám naše drinky. Teda mne Kofolu a Jakubovi Fernet. Obaja sme poďakovali a čašník opäť odišiel.
Rýchlo som sa pozrela na Gustáva a Veroniku a oni zo mňa nespustili oči. Potom som sa pozrela späť na Jakuba.
"Máš niekoho teraz Karin" opýtal sa ma "nevidím dôvod ti hovoriť veci o mne" povedala som mu a on sa dal ku mne bližšie. Teda jeho tvár dal bližšie.
"Budeš mi odpovedať na to na čo chcem ja" oddialil sa. "Odpovedaj mu na to normálne Karin" ozval sa Tom.
"Áno mám" odpovedala som mu teda tak ako chcel. Videla som že jeho úsmev z tváre zmizol veľmi naozaj veľmi rýchlo
Prišiel čašník,podal nám jedla, opäť sme poďakovali a odišiel.
Tom pov-
Všetci sme sedeli za stolom v kuchyni a pozerali sme na notebook kde sme videli reštauráciu teda konkrétne Karin a Jakuba. Môj kamarát sa dostal do kamier takže vidíme všetko.
Videl som na Karin že zostala silnejšia a nebála sa keď tam išla. Ale taktiež som videl aj toho hada ktorý z nej ani len nachvíľu nespustil oči.
"Vidíte ich dobre" opýtal som sa chalanou čo ich sledovali v aute pretože oni mali slúchadlá v ušiach tiež "áno" povedal jeden z nich
"Tom" ozval sa druhý v slúchadle "vybral si si riadnu sexy ženu"
"Keď sem prídeš tak sa rozlúč zo životom" povedal som mu a prerušil s nimi kontakt zatiaľ. Musím sa sústrediť na Karin.
Nič sa nedialo len jedli jedlo a boli potichu.
Karin pov-
Len sme jedli jedlo a boli potichu. Nemala som zapotrebu začať o niečom hovoriť.
Pomaly sme jedlo už dojedali.
"Mohla by si ísť ku mne....čo povieš" povedal. Ja som na neho len potichu pozrela. "To nie" povedala som vážnym tónom.
Už len to že som tu je čo povedať.
"Ale pôjdeš" povedal
"Nepôjdem"
On si dal ruku do bundy a vytiahol nôž. Vytiahol ho však tak aby ho nikto nevidel a tu ostrú hranu položil na stôl a smerom ku mne.
Ja som pozrela na ten nôž a potom na neho.
"Pokiaľ nepôjdeš tak ťa zabijem" povedal potichu. "Karin choď,chalani pôjdu s tebou a ja prídem tiež.... nespustíme oči z teba ver mi" ozval sa Tom.
"Dobre pôjdem" povedala som Jakubovi. Verím Tomovi a aj tomu že sa mi nič nestane.
Pomaly sme sa postavili,Jakub nechal peniaze na stole a išli sme. Išli sme do čierneho BMW. Všimla som si Gustáva s Veroniku ako sa postavili keď videli že sme si sadli do auta a nastúpili do auta za tými 4 chalanmi.
Ako sme už vyrážali tak som si všimla že naštartovali auto a išli pomaly za nami.
"A kam to ideme" opýtala som sa Jakuba. On pozrel na mňa a potom späť na cestu "ku mne domov" odpovedal.
"A kde bývaš" pýtala som sa ho kvôli tomu aby to Tom počul a vedel kde budeme. "Na Burwark (vymyslené) ulici" povedal.
Nemala som poňatia kde to je. Všimla som si že idú po nás ale bála som sa aby si ich nevšimol Jakub
Blížili sme sa k veľkému domu ale bol tu sám. Povedal že je to ulica ale domy boli dosť ďaleko od tohto. Pomaly zastavil auto a obaja sme vystúpili.
"Tak vitaj u mňa doma" chytil ma okolo pásu a išli sme dnu. Viem že nemôžem robiť nič aby mi neublížil.
Vošli sme dnu a bolo to tu strašne veľké.
"Choď do obývačky" poslal ma a ja som išla teda nájsť obývačku a sadnúť si na gauč.
Zatiaľ čo som čakala "Tom počuješ ma" opýtala som sa tichšie do slúchadlá "áno Karin neboj sa....chalani sú pred domom a my sme na ceste" odpovedal.
"S kým si sa rozprávala" prišiel do obývačky Jakub s dvomi pohármi a jednou fľašou červeného vína "kašlala som" povedala som mu.
On si sadol vedľa mňa a víno aj poháre položil na stôl.
"Počkaj zabudol som niečo" povedal,postavil sa a išiel preč. Po chvíli došiel s ešte jedným pohárom na víno a položil ho na stôl.
Nechápavo som pozerala.
"To je načo" nechápavo som sa na neho pozrela. "Už môžeš" zakričal Jakub.
Ja som nechápavo pozrela pretože som nemala poňatia čo sa deje.
Počula som kroky idúce k nám.
Bol to..........Leo.
"Leo" s trasiucim hlasom som sa ho spýtala. On sa smial a išiel k nám.
"Vyšlo nám to" pozrel na Jakuba a sadol si do kresla vedľa nás. Teda bližšie pri Jakuba.
"Ty hajzel" postavila som sa s tým že odídem ale Jakub mi silno chytil ruku.
"Kam si myslíš že ideš" postavil sa a dal si ma blízko seba.
Sme pri konci. Dúfam že sa vám to páčilo a môžte sa tešiť na druhú časť;)
ESTÁS LEYENDO
z nenávisti láska 2
AcciónKarin sa po čase vráti späť do Nemecka kde však ju budú čakať prekvapenia🤫
