2.časť

501 36 9
                                    

Emma

Ani som sa nestačila diviť a bol tu 8.jún. Pondelok 13:00 hodín , a slnko už dávno svieti   na  asfaltové ulice. Ľudia chodia spotený,unavený,no len ja mám voľno. Teraz by som nechcela byť v práci a v tej kancelárii. Otvorila som balkón nech sa pozriem,ako sú ľudia oblečený, (viete aby som nevyzerala ako idiot).
  Kufor bol pobalený,maľovatká sú v taške , kabelka je pri dverách. Už sa len prezlečiem a môžem ísť. Kraťasy som si navliekla rýchlo,tričko som si do nich zakasala,makeup som si ľahko natrela,a rúž   bol jemne ružový. Taxík zaparkoval pred blokom,a začal trúbiť. Rýchlo som schmatla kabelku,kľúče poobzerala som sa po byte a vyšla som z bytu ktorý som zamkla.
"Dobrý deň prosím odveziete ma na letisko?" spýtala som sa fúzatého pána ktorý sedel za volantom.
"Isteže slečna. Pomôžem vám dať batožinu do kufra?" srdečne sa ponúkol.
"Nie ďakujem." strčila som batožinu (kufor) do kufra,zavrela som ho a sadla si do zadu.

Cesta ubehla rýchlo,zaplatila som taxikárovy. A vbehla na letisko. Lietadlo mi ide na 13:50 čiže za necelích 5 minút. Sadla som si na sedadlo a vytiahla si pípajúci mobil.
Prišla mi sms-ka od Bonnie.

Ahoj Emma,
Prajem ti pekný zážitok v New Yorku,a nech sa ti darý pri natáčaní filmu. O mesiac ťa prídem pozrieť,a prípadne spolu niekde zájdeme po USA. Dúfam že vo filme budú samí sexoši pre našu teenegerku Emmu. :D myslela som že pri tej vete,odídem z letiska nájdem ju a priškrtím!
Ale nie naozaj,nájdi si už konečne priateľa. Joshua bol idiot viem,nechcem ťa tetaz rozrušiť,ale je to pravda. A pamätáš čo som ti hovorila? "Prestaň sa s ním stretávať,lebo to zle skončí." ako vidíš zase som mala pravdu.
Em počúvni ma.

Tvoja dlhoročná kamarátka Bonnie. :)

Pekné od nej že sa o mňa tak stará,ale Joshua sa zo začiatku zdal tak....pozorný a milý.
"Lietadlo do Chicgaga, Los Angeles a New Yorku,príde na 2.parkovisko." zahlásil rozhlas a ja, asi s 30 ľudmi sme sa zdvihli a vypochodovali z budovy. Let bol strašne únavný,a šťastie že tam bola klimatizácia. Ak by tam nebola,priamo na tom kresle kde som sedela,by som sa roztopila.-Doslova.
Vystúpila som na Newyorskom letisku,kde bolo asi tisíce ľudí. S kufrom som sa dostavila k  náhodnému taxíku,a poprosila som ho aby ma odviezol do hotela Streep. Bol 5 hviezdičkový. Tam sa všetci účinkujúci vo filme ubytujú. -Tak to bolo napísané na kartičke. V taxíku som si otvorila okno,a pozorovala mrakodrapové mesto. Páni! Samé budovy! Celý list od režiséra som si prečítala.  Konečne sme zastali pri bielom hoteli.
Poďakovala som sa a zaplatila milému a mladému taxikárovy,a išla som s kufrom na recepciu,kde bolo prekvapivo prázdno.
"Ehm,ehm.." odkašľala som.
"Áno slečna?"
"V tomto hoteli mám rezervovanú izbu. Tento hotel je ževraj pre hercov účinkujúcich vo filme ktorý sa bude natáčať..." vysvetlila som mu,a tvár recepčného sa rozžiarila.
"Vy ste Emma Wattson?" podával mi srdečne ruku.
"Áno. To som ja pane." potriasla som mu rukov,a po chvíľke ju naspäť odtiahla.
"Čiže E...Emma Watson." hľadal ma v zápisniku.
"Poschodie 30 izba 239 v pravo." poinformoval ma.
"Ďakujem." vzala som di kľúče ktoré mi dal,a pobrala som sa k výťahu.
"Poschodie 30,izba 239 v pravo." opakovala som si pošepky. Výťah zacinkal,čo znamenalo že som na mieste. Vystúpila som,a poobhliadala si obidve chodby. " 239 do prava" opakovala som si a zašla som na pravú chodbu.
"236-237-238-tak tu to je! Izba 239!" pomaly som odomkla a kufor vzala dnu. Dvere som potichu zatvorila,a s úžasom som sa pozrela na kuchyňu spojenú s obývačkou.
Obývačka s kuchyňou boli bielosivé, veľký mramorový televízor , kuchynská linka bola čierno sivá....A teraz ma čakala spálňa s balkónom. Veľká posteľ, veľká skryňa,veľký balkón s výhľadom do parku. Úžasne luxusné!

***
Vybalila som si veci,a chystala som sa po prehliadke mesta. Večeru podávaju o hodinu,takže to stíham. Zamkla som izbu,a šla som k výťahu,na ktorý som čakala.
Po chvíľke prišiel,a ja som ťukla na číslo 0 -čiže prízemie. Keď som vychádzala z hotela narazila som do niekoho. Zdvihla som hlavu,a hneď som spoznala kto to je.
"Tom?! Čo tu ty do pekla hľadáš?!!" vyštekla som na neho.
"Kľud Emma," upokojoval ma. "Som tu ubytovaný lebo v New Yorku budem natáčať film.."
Počkať...aký film. Nedalo mi to...tak som sa musela spýtať.
"Počkaj,počkaj....aký film?!"
"Chaos in my life,prečo? Inak....čo tj vlastne ty robíš?!" prekvapene sa spýtal.
"No do riti!" zanadávala som.
"Čo je?!"
"Ja hrajem tiež v tom filme....ale ako to že mi nepovedali že ty tu budeš tiež bola by som...."
"Bola by som ti doniesla čokoládu a ospravedlnila sa ti..." zavtipkoval Tom.
"Nie ty idiot. Bola by som odmietla túto ponuku,a ostala by som v Londýne." uškrnula som sa na Toma.
"Ha-Ha-Ha...veľmi vtipné Emma. "
Usmievala som sa od uška k ušku.
"A kde si sa vybrala?"
"Do mesta.."
"A načo?"
"Aby som vedela ako to tu vyzerá..."
"Ale veď tu budeš pol roka a.."
"A ty sa o mňa nemusíš zaujímať. Dovidenia Tom." pozdravila som sa mu,a chystala sa vyjsť z hotela.
"Počkaj idem s tebou!" ponúkol sa.
"Bože ty si ale otrava" zamumlala som popod nos.
"Ja ťa stále počujem Emma!" zahriakol ma,a nastavil ruku,a ja som svoju ruku dala pod jeho pazuchu.

Felton's problemTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang