Janka, Marienko a Babka Kanibalka

4. kapitola

,,Jau! Ležíš mi na nohe!" ,,Fuuuj, prečo mám tvoje vlasy v ústach?" ,,Nič nevidím! Aaauuu, neťahaj mi vlasy!" prekrykujú sa deti v tmavej pivnici, kde len pred chvíľou bolestne dopadli.  ,,To tu máme akože byť po tme?" pýta sa Janka. ,,Počkaj, počkaj, ja by som mal mať niečo vo vrecku." vraví Marienko a šmátra po tme vo vreckách. ,,HA! Mám ju!" veselo sa usmieva keď z vrecka vytiahne a rozsvieti maličkú baterku. ,,Daj to sem, potrebujem sa pozrieť kde ležíme." hovorí mu Janka. ,,Nie! Toto je moja baterka, nedám ti ju" odporuje Marienko. Janka sa načiahne po baterke, že ju Marienkovy zoberie. Ten sa však začne brániť a pomaly vznikne bitka. Mlátia sa po rukách, ťahajú sa za vlasy, stúpajú si po nohách, no ani jeden nevyhráva. Už, už chce Janka vytiahnuť svoj najobľúbenejší ťah pri bitkách-pohrýsť Marienka do ramena, no nešťastnou náhodou sa jej šmikne a narazí do Marienka, ktorému baterka vypadne z ruky. Tá z buchotom dopadne na zem a kompletne sa rosype, takže deti ostanú v úplnej tme. ,,Vidíš čo si urobila?! Do riti aj s tebou Jana!" rozčuľuje sa Marienko. ,,No ako môžem niečo vidieť, keď sme v úplnej tme, zavretí v niakej kutici!" odvrkuje Janka. ,,Veď dobre, nechytaj ma tu za slovíčka!" hnevá sa Marienko. ,,Dobre, tak čo teraz? Sme uväznení v pivnici niakej šialenej babky uprostred ničoho, rodičia nevedia kde sme a pravdepodobne nás hľadať ani nepôjdu, kedže ešte stále sú nahnevaní. Musíme vymyslieť plán ako utiecť." rozmýšľa Janka nahlas. ,,Wauuu, to fakt? Utiecť? No nehovor! To mi je novinka!" ,,Nebuď hnusný!" okríkne Marienka Janka. ,,Kebyže tak po mne nevyštartuješ a nerozbiješ mi baterku, nemusel by som byť hnusný a možno by som našiel aj nejakú cestu von!" bráni sa Marienko. ,,Dobre, dobre uznávam, nemala som ti brať tú baterku, prepáč. Ale teraz sa už prestaň zdúvať a pomôž mi sa z tadeto dostať." vraví Janka. ,,Ja navrhujem aby sme skúsili opraviť tú rozbitú baterku alebo našli iné svetlo, pretože nevieme čo tu je. Môžu tu byť jamy, kosti, mŕtvoly...." menuje Marienko a nevšíma si Janku. Janka ho medzitým prestala vnímať a začala prehľadávať tmavú pivnicu sama. Pomaly, potichu nastupovala na vlhký a mazľavý povrch pivnice. ,,Môžu tu byť aj netopiere, ďalšie hady, výkaly..." ozýva sa po pivnici Marienkov monológ. Ako tak Janka pomaly kráča, započúva sa do Marienkového vyprávania, prestane dávať pozor, spravý väčší krok, pošmykne sa jej a už letí na slizkú zem. Keď dopadne, ozve sa hrkot niečoho na celú pivnicu, tak hrozivý a hlučný, že aj Marienko preruší svoje vymenúvanie nástrah a otočí sa za hrkotom. ,,Jauu! Och bože, myslím, že som si buchla koleno. Marienko, kde si? Pomôž mi!" kričí Janka. ,,Jankaa! Kde si? Nevidím ťa!" ozýva sa naspäť Marienko. ,,No tu som! Kde by som bola! Teraz poď sem a pomôž mi!" ,,Počkaj, skúsim poskladať niak tú baterku a možno bude fungovať." povie Marienko a začne rukami prehľadávať zem a hľadať kúsky rosypanej baterky. Po chvíli nájde zopár kúskov a začne majstrovať novú baterku. Medzitým Janka nepohodlne leží na niečom tvrdom čo pri každom jej pohybe zahrkoce až sa Janka mykne a zahrkoce to znovu a znovu. ,,Môžeš prestať furt hrkotať?! Snažím sa sústrediť!" rozčuľuje sa Marienko. ,,Ja sa snažím! Neviem čo by si robil ty kebyže tu ležíš, s narazeným kolenom, všetko okolo teba je slizké a pod tebou je niečo tvrdé čo s každým tvojim nádychom hrkoce!" ohrádza sa Janka. ,,Dobredobre, hlavne už buď ticho. Cítim, že to za chvíľu budem mať hotové. Len mám taký pocit, že tu ešte niečo chýba...AHA, tu to je," vraví Marienko jak našmátral rukou posledný kúsok z baterky ,,ták, a teraz moment napätia, všetkých poprosím o ticho. Idem vám totižto ukázať môj nový-" ,,Sklapni, Marienko! Nikto iný okrem nás tu není tak zastav to divadlo a rozsvieť už tu baterku!". nevydrží to Janka a vybuchne. ,,Dobre, veď kľud. Jemine, tu si človek nemôže  užiť chvíľu slávy. Tu máš." povie Marienko a zapne baterku. V tom momente osvieti celú pivnicu jasné zelené svetlo. ,,Áno,áno,áno! Ty si to dokázal! Máme svetlo!" kričí šťastím dojatá Janka. ,,Máme svetlo!" raduje sa aj Marienko. ,,Ale počkať, prečo svieti na zeleno? Toto je fakt divné, ešte sa mi to nestalo. Vieš naposledy keď som opravil baterku tak..." vypráva si Marienko a obzerá si pritom jeho veľdielo. ,,ako uznávam, že dnes má trochu iný tvar tá baterka, ale to stále nevysvetľuje jej svetlo-" ,,Marieno! Môžeš už ísť sem a pomôcť mi?!" skočí mu do reči Janka. ,,Čo? Jaj, áno, áno už idem." spamätá sa Marienko, prestane obzerať baterku a vykročí smerom k Janke. Keď dojde úplne blízko k ležiacej Janke, od strachu zkríkne a uskočí dozadu. ,,Čo je? Čo sa deje?" nechápe Janka o čo ide. Vyklepaný Marienko vystrašene zdvihne jednu ruku a ukáže ňou na niečo za Jankou ,,Pozri kde ležíš!" vystrašene zo seba dostane Marienko. Janka sa nechápavo otočí a hneď na to aj ona zkríkne. Deti totiž to zistili, že Janka si vyvaľovala šunky na niekoho kostre. ,,Preboha! Nestoj tam tak a pomôž mi!" kričí rýchlo zdesená Janka. Marienko sa rýchlo spamätá a naťahuje ruku na pomoc Janke. Janka sa s ťažkosťami v kolene postaví a celá sa opráši. ,,Ty nie si normálna! Prečo si ležala na niekoho kostiach?" okríkne Janku Marienko. ,,Nechcela som, ale keď si si furt len rozprával to svoje furt dookola tak už ma to nebavilo počúvať a chcela som to tu ísť preskúmať sama. No a náhodou som sa zamyslela a spravila som väčší krok, zakopla a zletela som na tu slizkú zem. Bleeh!" strasie Janku. ,,Dobre, dobre, teraz sa už musíme ukľudniť a začať konečne hľadať cestu von. Už máme aj konečne svetlo, tak že by nám nič nemalo prekaziť tento môj úžasný plán, pretože som jedi-" ,,Drž už hubu,  keď ti už tak musím povedať!" ,,Deťúrence! Ste tam? Pozrite kto to za vami prišiel. A nesie vám aj občerstvenie." preruší Marienkov monológ tentokrát Babka Kanibalka. Deti sa len vyľakane otočia smerom k diere v strope kade ide do vnútra trochu svetla. V tej diere neuvidia nič iné než veľkú hlavu Babky s jej typickým hniezdom na hlave. Vedľa jej hlavy však zrazu vykukne ešte niekto ďalší. ,,TY!" spozná tvár Janka. ,,Ja si ťa pamätám. Videla som ťa v klube tú noc keď nás táto tu obliala tým slizkým, smradľavým lektvarom, po ktorom nám ostali tieto hnusné vyrážky po celom tele!" rozpamätáva sa Janka. ,,Samozrejme, že si ho videla v klube. Bol tam totiž somnou." smeje sa Babka Kanibalka. ,,Dovoľte mi, predstaviť vám môjho vnúčika." škerí sa Babka na chlapca vedľa nej.