Lexi je zlomená.
A čo to znamená? Že potrebuje niekoho, aby jej zahojil srdce.
To ale nemôže byť Finn, že? Pretože aj on je zlomený, takmer na tých istých miestach ako aj ona.
Ale dve zlomené srdcia predsa tvoria jedno celé, no nie?
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
Som do nej šialene zamilovaný.
Ani poriadne neviem ako sa to stalo.
Stál som pri strome s pohárom v ruke a pohľadom na nej pri ohnisku, keď som si to uvedomil. Slnko už dávno zašlo, a tak jediné svetlo, ktoré bolo v okolí, vychádzalo z ohniska. Prisahám, že ale všetko svetlo z môjho pohľadu vychádzalo z nej. Z môjho slniečka.
Takmer všetci sedeli pri ohnisku, smiali sa a žartovali. Nepočul som presne o čom sa rozprávali, pretože som od nich stál ďalej. Nemyslím si, že si Lexi všimla, že som sa od nich vzdialil, ale nevadilo mi to. Mohol som ju obdivovať zdiaľky. Vidieť ju v kruhu ľudí, ktorých miluje.
"Nie si ten typ, ktorý sa rád socializuje, čo?" Odtrhol som pohľad od Lexi a premiestnil ho na Stefana, ktorý sa zjavil pri mne. "Alebo máš skôr stalkerské tendencie?" Zasmial sa.
"Je to tam až príliš hlasné."
"Preľudnené, myslíš. Posuň sa." Poslúchol som ho a posunul sa. Následne sa oprel o strom taktiež, jeho pohľad na skupine ľudí pri ohni. "Poznám ten pohľad, Finn." Ťažko vydýchol. "Mal by si niečo spraviť skôr, ako sa ti život postaví do cesty. Nikdy nevieš koľko máš času."
"Hovoríš ako niekto, kto niekoho stratil." Pozrel som sa naňho, jeho pohľad v diaľke.
"Možno áno." Nadvihol ramenami. "Môžeš ale stratiť niekoho, koho si nikdy v skutočnosti nemal?" Smutne sa pousmial.
"Prečo si tu sám?" Vedel som, že sa približujem k hranici, ale nemohol som si pomôcť. Zaujímalo ma prečo si nikoho nezobral.
"Pretože ona mohla prísť iba s jedným."
"O čom to..." Zamračil som sa a nasledoval znova jeho pohľad. Rýchlo som si uvedomil, že sa nepozeral na celú skupinu ľudí, ale na jednu osobu. "No do riti."
"Klišé, že?" Zasmial sa. "Chlap zamilovaný do ženy svojho dvojčaťa." Zakýval hlavou a sklonil zrak. "Čakal som príliš dlho. Stratil som svoju šancu. Je to iba moja vina, ale to neznamená, že to bolí o čosi menej."
"Vedia o tom? Destiny alebo Adrian?"
"Pochybujem o tom. A ak áno, tak to vedia dobre skryť. Chceš moju radu?" Otočil sa ku mne a chytil ma za rameno. "Sprav niečo skôr, ako ti ju niekto ukradne. Nebude na teba čakať, kým si dáš život dokopy. Dokonca ani Lexi."
Chcel som presvedčiť samého seba, že ten nepríjemný pocit v mojej hrudi tam bol kvôli tomu, že mi bolo Stefana ľúto, ale pravdou je, že som hlboko v sebe vedel, že je to kvôli tomu, lebo som vedel, že hovorí pravdu.
"Prečo jej to nepovieš teraz?" Spýtal som sa ho, keď už bol na odchode.
"Pretože ich oboch milujem viac ako samého seba. Nikdy by som si medzi nimi nevedel vybrať. Zamiešam sa do ich vzťahu a v akejkoľvek situácii sa niekto zraní. Nestojí to za to."
