Ostrov túžby

Druhá kapitola

Urobí to znovu. Získa všetko a ja nedostanem nič. Tak ako v škole, tak ako počas toho dňa, ktorý rozhodol o tom, kto sa pridá na stranu lúzrov a kto ostane víťazom. No nie tentoraz, toto miesto som si zaslúžila, vybrali si mňa. Je to príležitosť, ktorá mi môže otvoriť dvere k ďalším projektom, emócie môžu počkať. To ako sa budem cítiť, keď ju budem mať každý deň na očiach, no aj ona bude musieť vidieť mňa, nebude sa môcť tváriť, že neexistujem. Nebude môcť zatvárať oči pred možnými komplikáciámi vyplývajúcimi z našej spolupráce. Tentoraz si bude musieť všetko odpracovať sama, ja nepohnem ani len prstom, aby som jej pomohla. Musela som uznať, že zavážila aj možnosť kempovať tu na ostrove v podstate v divočine bez všetkého. Na tom som nemala schopnosti a bolo mi jasné, že by som to dlho nezvládla. Posledné čo som chcela, bolo aby sa na tom dobre zabávala s vily, v ktorej je možné cez kamerové systémy sledovať okolie. Také poníženie to bolo to posledné čo by som si dopriala, potom čo mi urobila naposledy.

Ešte raz som sa na ňu pozrela, usmievala sa, bola absolútne pokojná, akoby nie. Zrejme pevne verila, že to vzdám ako predtým a zavriem ústa. No viac mi už ústa nezatvorí, na to môže vziať jed. Jej vláda bude spochybnená ešte skôr než vôbec začne.

„Rozhodla som sa, že ostanem na ostrove a budem pokračovať v testovaní."

„Výborne, ďakujeme vám, že ste sa rozhodli pokračovať v našom výnimočnom projekte. Teraz pristúpime k ďalšiemu kroku, obe sa zoznámite s technikmi, ktoré sa budú starať o našu umelú inteligenciu, vyhodnocovať prípadné riziká a pokračovať v jej vývoji."

„Aké riziká?" ozvala sa Amelia znepokojene.

Ona to skutočne nevedela. Nič z toho čo jej dali si neprečítala. Nechodila na kurzy. Tam nám to predsa všetko vysvetľovali.

„Nie je v mojej kompetencii poskytovať vám tento druh informácií, všetko čo potrebujete vedieť sa nachádza v manuáli betatestera a v kurzoch, ktoré ste absolvovali. Ak si chcete pripomenúť informácie, ktoré ste mali možnosť získať, odporúčam preštudovať si príručku betatestera, ktorú máte k dispozícii vo vašom zariadení."

„Dobre, v poriadku pozriem si to."

Páčilo sa mi ako zneistela. Očividne ju nikdy nenapadlo, že tento experiment by mohol v sebe skrývať aj určité riziká. A ja som sa ešte rozhodla priliať olej do ohňa.

„Nemusíš sa ničoho obávať, ja ti ich všetky pokojne vymenujem, môžem začať už teraz, ak budeš chcieť."

„Nie, nie to naozaj nie je potrebné."

Zrejme sa zľakla, že potom už vôbec nebude chcieť vstúpiť dnu, o to lepšie pre mňa. A to je len začiatok.

Keď s ňou skončím,nebude vedieť ani ako sa volá. Za všetko mi zaplatí. Utečie odtiaľto s plačom ešte pred koncom projektu.

Tá predstava bola príliš lákavá na to, aby som sa rozhodla ju ignorovať. Ona by to pokojne urobila, vrátila by úder a ja to urobím tiež, bez akéhokoľvek zľutovania využijem každý jeden okamih na to, aby pochopila aké to je, nebyť kráľovnou úľa. Ta ako na škole, tak ako vtedy, keď sa vďaka nej zmenil môj život na peklo. Nikdy nezabudnem na ten deň, keď to začalo.

Vedela som, že by som to nemala robiť, ale potrebovala som peniaze. Život s menšou podporou z detského domova, akýsi prechodný stav, medzi úplným oslobodením a čiastočnou závislosťou, nebol vôbec ružový.

Otázka aké by to bolo byť ňou ma zasiahla, znovu, keď som ju videla sedieť pri školskom copy centre, pri jednom z malých stolov, v kresielku, ako nejakú kráľovnú. Obklopenú kamoškami. Práve sa spolu na niečom mimoriadne dobre zabávali, videla som ako Amelia na niečo ukazuje tými svojimi dlhými a ostrými červenými nechtami. Jej tri naj, hlavné potvory na škole, Holly, Grace a Claudia a ďalšie bezmenné posluhovačky, ktoré som ešte nemala možnosť spoznať.