Ostrov túžby

Prvá kapitola

 Počítala som so všetkými možnými komplikáciami. No nikto by ma zrejme nedokázal pripraviť na to, pozrieť sa do tváre tej osoby.

Vidieť ju pred sebou. Bolo ako úder priamo do brucha. Nemohla som dýchať ani rozumne myslieť.

Uštipla som sa do pravej ruky. Zabolelo to. No nič sa nezmenilo.

Stále stála predo mnou v červených plážových šatách. Tie svoje ťažké dlhé blond vlasy mala voľne rozpustené.

Vlnili sa ako dokonalej tváre, bezchybnej pleti a pier, ktoré každého smrteľníka lákali k bozku. Mohla mať každého chalana na výške, na ktorého ukázala prstom. Stačilo sa na nich len raz pozrieť a boli jej. Vždy získala všetko to, čo chcela a ja hlúpa som jej tiež slepo dôverovala.

Amelia Lawsonová.

Dekanova dcéra.

Bola to nočná mora, z ktorej som sa túžila prebudiť.

Len som cítila ako som vstala a akoby som bola nejakou bábikou na kľúčik, som sa trhanými pohybmi zmocnila mojej batožiny.

„Som betatesterka ako ty," odvetila Amelia bez najmenšieho zaváhania. Tie jej veľké modré oči si ma pobavene premeriavali.

Mala som chuť ju udrieť, doslova ma svrbela ruka.

To, že som teraz tu bola jej vina. Ona bola prvou príčinou môjho nešťastia. Ako som si mohla myslieť, že by jej čo i len na sekundu mohlo záležať na mne? Bola som len nerdka, ktorá za ňu robila úlohy, nič viac a nič menej.

„Nie, to nemôžeš myslieť vážne? Povedz, že je to len žart."

„Ani ja som nevedela, že tu budeš. Aj pre mňa to bolo prekvapenie, Cassie."

Neverila som jej. Už raz som jej dôverovala a kam ma to dostalo. Princezná ako vždy dostala do tých svojich ostrých pazúrov všetko a ja som sa stala podvodníčkou, ktorá v skutočnosti nič nezískala a privlastnila si zásluhy ostatných.

„Nie, nie nie, tak toto v žiadnom prípade."

Otvorila som aplikáciu v mobile, cez ktorú som komunikovala s Avou.

„Ava, ruším našu dohodu, nemôžem bývať vo vile s Ameliou Lawsonovou. Ako rýchlo mi môžeš zabezpečiť odvoz?"

„Uveďte dôvod."

„Amelia Lawsonová, druhá betatesterka. Nechcem byť súčasťou projektu, pokiaľ sa ho zúčastní aj ona."

„Ale no tak, bude to zábava, Cassie..."

Zábava.

Asi som zle počula.

Ona sa vždy baví na účet druhých, ale tentoraz jej nedovolím, pokračovať.

„Vaša požiadavka bola zaznamenaná. Bude tlmočená vedeniu, ich rozhodnutie sa dozviete už čoskoro, prosím čakajte."

„Jasné, to je všetko na čo myslíš ty. Len na zábavu, to čo sa stane s tvojimi hračkami je ti ukradnuté."

Chcela otvoriť ústa a ešte niečo povedať, ale nemala som v úmysle jej k tomu dať čo i len najmenšiu príležitosť.

Namierila som na ňu ukazovák ako zbraň.

„Nechcem nič počuť, ty si rob čo chceš, ja ruším dohodu a odchádzam."

Nevedela som kam. No to teraz nebolo dôležité. Chcela som ísť čo najďalej od osoby, kvôli ktorej som sa ocitla vo vyšetrovacej vazbe, bez akejkoľvek podpory. Bola som tam doslova oddelená od sveta a ona nepohla ani prstom, aby mi pomohla, aj napriek tomu, že vedela čo sa stane.