Ostrov túžby

8. kapitola

Ležala som pri bazéne. Na tom istom mieste ako včera a užívala som si príjemné ticho.

Nechcela som o ničom premýšľať, nič riešiť. Včerajšok bol na môj vkus až príliš komplikovaný.

Usmiala som sa pri spomienke na to, ako som usadila princa Amira. Pustil sa do Kyla, potom ako som ho vzala na večierok. Nechcel dovoliť, aby sa zapojil do hier.

Znovu som takmer počula ten jeho arogantný hlas.

„Čo tu robíš ty?"

Kyle zneistel.

„Cassie ma pozvala."

„Na to som sa ťa nepýtal. Chcel som vedieť, prečo si opustil svoje miesto?" pristúpil k nemu v celej tej svojej výške, akoby ho chcel zastrašiť.

Mňa to totálne naštartovalo.

„Teraz mám dom pod kontrolou ja a vy, Amir ste len hosť. Nemali by ste na túto skuztočnosť zabúdať."

Ďobla som ho do hrude prstom, bol natoľko prekvapený, že predo mnou cúvol. Takmer až k okraju bazéna. Neodolala som tej možnosti a len veľmi jemne som ho poštuchla vpred.

No on ma v poslednej chvíli zachytil a stiahol zo sebou. Obaja sme dopadli do vody. Lapala som po dychu a rýchlo plávala smerom nahor. Vôbec sa mi to nepáčilo, no stálo to za to, ostatní hostia sa na nás očividne poriadne zabávali.

„Jedna nula pre ňu, Amir," počula som ako poznamenal jeden zo sexy betatesterov, ktorý sa krútil okolo Amelie. Svalnatý blondiak, ktorý vyzeral ako model z nejakého časopisu.

Ďalší, pre zmenu tmavovlasý a vysoký, mi pomohol z bazéna, viac než ochotne.

Po večierku boli betatesteri späť na svojich miestach. A ešte ani Amelia nevstala. Mala som celú vilu znovu len pre seba.

Na pokračovanie tejto záležitosti som sa radšej ani len nesnažila myslieť. Dosť dobre som sa celý čas zabávala s Kylom, všetko šlo dobre, až kým ma Amir nenavštívil v mojich súkromných priestorov. To som radšej ani len nedokázala komentovať inak ako zaborením si horiacej tváre do dlaní.

Tento dom má na mňa zlý vplyv. Nikdy som sa nesprávala tak neviazane, ako práve tu.

A ja som len oddychovovala, namiesto toho, aby som som si vyskúšala nejaké nové vymoženosti, som si len užívala tie staré.

Klasické relax pri bazéne, čerstvá ovocná misa, kúsky ľadu a polovičný oslobodzujúci spánok.

Nič čo by som mohla hodnotiť vo formulároch, ktoré mi mohli pomôcť získať body, na základe, ktorých sa časom možno aj ja stanem VIP betatesterkou. Ak o to ešte budem mať záujem. Čo po včerajšku nebolo ešte celkom isté.

Natiahla som nohy, viac som sa uvoľnila a dovolila som svojmu telu, aby sa presunulo do lepšej pozície.

No bolo neskoro, v hlave mi začali víriť všetky tie neodbytné otázky, na ktoré som včera nedokázala nájsť rozumné odpovede.

„Kyle-ai," oslovila som umelú inteligenciu, ktorá riadi dom.

„Dobré ráno, Cassie. Ako ti môžem pomôcť?"

„Môžem vidieť čomu sa venujú betatesteri s projektu prežitia?"

„Áno, samozrejme. Ktorého konkrétneho betatestera si želáte vidieť?"

„Princa Amira."

Vyhŕkla som takmer bez rozmýšľania a hneď som sa za to aj zahanbila. Napadol mi ako prvý. Viem je to hrozné, ale potom včerajšku je to aj pochopiteľné, že mi stále chodí po rozume.

„Na to aby si ma mohla vidieť, nepotrebuješ virtuálnu obrazovku."

Ozval sa za mnou jeho hlas.

On neodišiel. Stále je tu.

Rýchlo som vstala a ako na povel som si prekrížila ruky na prsiach.

„Ja som to nemyslela tak, len som chcela vedieť, aký je ten program prežitia a či na ňom skutočne spolupracuješ."

„Program prežitia je skvelý. Verím, že ľudia nájdu potešenie aj v bolesti. Je to súčasťou ľudskej povahy, ho hľadať aj takýmito spôsobmi."

Tá facka a to čo sa stalo potom. Nemohla som sa zbaviť toho obrazu, aj keď som s ním so všetkých síl bojovala. 

Videla som ako si sadol na druhé lehátko. 

"Tak prečo potom tráviš svoj vzácny čas tu a nie na mieste, na ktoré si bol pridelený."

"Teraz predsa nemôžem len tak ľahko odísť. Sadli sme si, po stránke, ktorá ma zaujíma asi najviac a chcem túto oblasť preskúmať."

"Malo by ťa skôr zaujímať, či to chcem aj ja? Alebo ťa to vôbec nezaujíma."

"Isteže, ma to zaujíma, akoby nie," pokynul mi, aby som si sadla k nemu. No ja som sa nemienila ani len pohnúť. 

"Ale pochopím, ak sa bojíš otestovať všetky možnosti, ktoré nám vila ponúka."

"Nemám strach. Všetko testujem a pozorne sledujem."

Urobila som pár krokov smerom k nemu, už teraz som vedela, že to budem ľutovať, ale nemienila som mu dopriať to zadoštučinenie, aby nado mnou vyhral, znovu, tak ako sa to predtým darilo Amelii. Aj on je očividne z toho istého cesta. A ja som nezabudla na to, čo ľudia ako oni dokážu urobiť bez mihnutia oka.