𝑴𝒊𝒆𝒓 𝑺𝒌𝒂𝒛𝒂 𝒂𝒍𝒆𝒃𝒐 𝑳𝒂𝒔𝒌𝒂?

𝟏𝟎. 𝒌𝒂𝒑𝒊𝒕𝒐𝒍𝒂

Nespala som zase celú noc. Rozmýšľala som nad jeho slovami nechapem ako to všetko myslel. A vlastne prečo sa stále objavuje to mu nedochádza že sme nepriatelia? Že rozpútal zlo a príčinu vojny? Že ho neznášam alebo aspoň by som ho mala neznášať aj keď je pravda že také pocity nemám. Nemám k nemu žiadne pocity okrem ľútosti a chapania. Viem že je to zlé ale proste som asi príliš dobrý človek nato aj keď mi pred vlastnými očami zabil rodičov. Chytila som vankúš a buchla si ju o hlavu. Už dosť bolo myšlienok a rozmýšľania. Nechapem ničomu ale ani nebudem keď budem na tým len lamentovať.

Postavila som sa s postele až kým mi došlo že ma nikto neprišiel budiť. Inokedy Ben ma chodí budiť no poslednú dobu iba skontrolovať či oddychujem. A teraz? Nikto. Obliekla som si župan a išla skontrolovať čo sa to vlastne deje. Dvere boli zavreté. Moje dvere?  Klopala som no nikto mi neotvaral ani sa len neozval. Rýchlo som utekala na balkón ale to čo som uvidela ma dostalo.
Ostala som v šoku a možno že som mala pritom otvorené aj ústa. Celá armáda vojakov sa chystala niekde ale kde?
Pane Bože Cardan! Oni idú za  ním , ale ale prečo mi to Ben nepovedal? Vedela som že Cardan presne toto  chce aby sa nalakali do jeho pasce a ide im to vážne výborne. Vedela som že sú v nebezpečenstve. Začala som klopat kričať ale nikto mi neotvarál. Snažila som sa vybit dvere ale skôr som si iba ruku vybila. Strašne to bolelo ale nevzdávala som sa. Rozmýšľala som ako mám tie odporné dvere otvoriť. ,,Sponka! Samozrejme že sponka." rýchlo som zobrala tu najtenksiu sponku a za 5 minút otvorila dvere . Bola som neuveriteľne pyšná na seba vedela som prečo sa to učiť s tej prastarej knihy. Rýchlo som sa rozzutekala až kým som nenarazila na vysokého svalnatého muža. Samozrejme že to bol Ben. ,,Ami?!  čo tu preboha robis? Mali ta zamk..."
,,Zamknúť? Aj som bola zamknutá a vieš na takéto veci ja veľmi nie som zvyknutá že ráno vstanem a zrazu prídem nato že sa neviem dostať von s vlastnej izby vo vlastnom zámku. Takže mi okamžite vysvetli čo toto všetko má znamenať!"  ,,Keby že sa s ním nestretávaš tak by som ta nezamkol vieš"  ,,Čo o čom to ho..." ,,Videl som vás Ami. Včera na záhrade určite ta zmanipuloval. Nedovolím aby sa tebe alebo kráľovstvu niečo stalo chapes? A ty nikdy nevydáš rozkaz aby sme zaútočili. Takže som vydal ten rozkaz ja!" uprene som sa naňho pozrela. To ako fakt? Takže on si vydáva rozkazy? Nato som tu predsa ja.
,,Nerozprávaj sa somnou ako zo nesvojprávnou." pozrela som sa naňho.
,,Ami ja..." ,,Ja chapem že sa veľa vecí stalo za poslednú dobu veľa zlého, a že som sa nespravala ako správna dedička ale to ešte s teba nerobí kráľa Benjamin. Nie som šialenec ani kriminálnik aby ste ma zamkínali do vlastnej izby. Ale korunná princezná ktorá má na starosti kráľovstvo. Áno prežila som stratu rodičov ale to ešte zo mňa nerobí šialenca. Takže bola by som rada ak by ste aj mňa zapojili do tohto šialenstva o ktorom neviem." bola som strašne nahnevaná vážne na toto právo nemal! Aj keď som znela ako daaka nafúkaná princezná mi to bolo jedno pretože konal poza môj chrbát a to kamarát nerobí.  ,,Aha. Tak to chceš nechať len tak? Alebo máme počkať do kým ta celkom neobalamúti zabije alebo obmota okolo prsta na jeho stranu a potom zoberie celé kráľovstvo? To chceš? Ami to je hlúpe a to vieš aj sama. Si ešte mladá na takéto rozhodnutia ja chápem ale keď nezakročíš ty tak som nútený zakročiť ja." ,,Ty? A kto ti dáva nato právomoc? Počúvas sa vôbec? Aké dieťa nie som ja žiadne dieťa! To že si o tri roky starší ešte neznamená že vieš viacej ako ja!" ,,Možno más pravdu ale čo vieš o živote ty? Ja som nebol celý svoj život zamknuty v jednej izbe! Ja som tieto hrôzy už prežil ale ty? Ani nevies čo to slovo znamená. A som zato rád že nevies Ami. Prosím ostaň na zámku kým ho nechytíme. Má daake plány s tebou Ami nechcem aby sa ti niečo stalo ty to nechápeš?" ,,Ak má plány somnou tak si to pôjdem vyriešiť s ním ja sama!  Jaj a hej máš pravdu do kým som ta nespoznala slovo hrôza som vôbec nepoznala." s plameňmi v očiach som odchádzala. Nechápem čo týmto chce získať? Titul? Moc? Alebo mi chce nahradiť otca? To je už celé smiešne.
Vošla som do izby s vedomím hľadať si vhodné oblečenie na seba. ,,Ako si to myslela?"  ,,Normálne som to myslela."
Otočila som sa smerom ku nemu a naznačila aby odišiel pretože sa idem prezliect. ,,Hanbíš sa predomnou Ami? Alebo sa ma bojis?" ,,Prosím? To ti už dneska naozaj hrabe?" to nemôžem mať  už ani kus súkromia. Ráno mi ešte súkromie dával až až. ,,Nie len si začínam myslieť že s Cardanom niečo máš." ,,Prosím opusti túto miestnosť."
,,Prečo? Takže mám pravdu?"
,,Nie nemáš pravdu nič sním nemám. Len neviem čo má na pláne chapes"

,,Hmm. Nezniesol by som tú myšlienku že si s niekým iným než somnou chapes!"
,,Pane Bože o čom to rozprávas Ben?" začal sa približovať. ,,Nechcem aby si išla s nami." pritlačil ma k stene a pobozkal mi pravú ruku. Už som naozaj ničomu nechapala. ,,Ja nemôžem. Musím ho vidieť Ben musím vyriešiť túto záhadu čo tu hrá na nás." ,,Neboj Ami ja to vyriešim" pritlačil mi k nosu handru začala som sa hýbať ale darmo. Nemala som proti nemu šancu. Rýchlo som zaspala.

Vstala som zo silnými bolesťami hlavy.   Rýchlo som si sadla a napila sa vody , aj keď som sa točila ako kolotoč som sa postavila a obliekla sa. Musela som ísť rýchlo za Benom až kým som si uvedomila že je večer, celá som od strachu zbledla. Pane Bože čo sa za ten čas mohlo stať aj som sa bála vyjsť dverami. Musela som nabrať všetku odvahu a vyjsť a zistiť čo sa stalo. Ticho som otvorila dvere na moje prekvapenie boli otvorené vykročila som na chodbu zámok vyzeral byť v poriadku. Utekala som rýchlo do kuchyne a zobrala som si nožík pre istotu. Moje tréningy už dlho boli odložené. Ale niečo som si zapamätala tak som dúfala v tom že má moje schopnosťi nesklamu. Utekala som smerom ku vchodovym dverám ale boli zamknuté na zámku nebol nikto a toho som sa obávala najviac. Žeby ešte neprišli alebo ich uväznil? Alebo to má byť plán ako ma nalákať k sebe? Nevedela som čo robiť ale jedno som vedela že s tohto nič dobre nebude. 

Využila som situáciu kým nikto nebol na zámku. Rýchlo som sa prezliekla do normálnych vecí obula kožené čižmy a nahodila kabát. Išla som do zbrojnice zobrať si nejaký meč alebo dýku vedela som že ich tu bude kopa. Nikto nepoužíva dýky meče ešte ako tak ale dýky vôbec že vraj sú malé a sú na nič. Ale podľa mňa sú dokonalé. Sú malé a praktické. Zobrala som si koňa. Keď som ho práve usedlala ma zastavilo ženský hlas. ,,Ami?" Bola to Jasmin. Bola celá od krvi. Mala strašné rany. Rýchlo som zoskočila z koňa a utekala jej na pomoc. ,,Nie nie Jasmin čo sa ti stalo? Veľmi krvácaš " pozrela sa na mňa a silno ma stiskla. Určite ju to bolelo.
,,Nemôžes tam ísť Ami v žiadnom prípade. " ako to myslí že nemôžem?
,,Prečo? Ja tam musím ísť. " ,,Pretože presne toto chce. Chce ta nalákať Ami a ty mu to len uľahčuješ. " Jasné že po mne ide to už viem od začiatku, a samozrejme že som to vedela. ,,Ako si stadiaľ ušla? " pomohla som sa jej postaviť a pomaly odniesť do zámku. Musela som s ňou komunikovať aby som ju nestratila. Aj tak strtila príliš veľa krvi bola taká malátna. ,,Jasmin? " pozrela sa na mňa. Bola veľmi v zlom stave. 
,,Ťažko Ami. Stihla som si ukryť malý nožík a kým ma brali za princom som bodla strážcu a potichu sa vykradla cez balkón a silno spadla." neviem si predstaviť tú bolesť po páde. Rýchlo som jej to ošetrila a tak silno obviazala že na šťastie krvácanie prestalo. Z hlboka som sa nádychla. ,,Ami nepozeraj sa tak na mňa. Ja viem že tam aj tak pôjdeš keď zaspím. Ja len chcem aby si si dávala pozor. Pretože niečo od teba veľmi chce Ami a nezastaví sa kým to nezíska." Dobre na môj plán prišla veľmi rýchlo až som ostala udivená, ale mňa skôr zaujíma čo by už mohol chcieť odo mňa.
,, Ja musím ich ísť zachrániť nemôžem ich tam nechať. Je to moja vojna nie vaša." jemne sa zasmiala. ,,Toto isté povedal Ben že povieš a odkazuje ti že v tom nie si sama a že to nie je len tvoja vojna. A Ami má pravdu. Aj my sme stratili kráľa a kráľovnú sme v tom spolu." Zo slzami v očiach som sa na ňu pozrela a obímla ju. ,,Au Ami to bolí." jemne sa zasmiala. ,,Prepac " posledný krát som sa pozrela na ňu a opustila zámok. Rýchlo nasadla na koňa a odcválala do Metrixu.